Jin a jang
Jin (čín. 陰/阴) je podľa čínskej filozofie ženský princíp, niečo pasívne, temné (čierne), mäkké; opak jang. Priraďuje sa mu ženskosť, zem, Mesiac, noc, zima, vlhko, chlad, vnútrajšok, intuícia, syntéza, zachovávavnie, prijímanie, spolupráca.
Jang (čín. 陽/阳) je naopak mužský princíp, niečo svetlé(biele), aktívne, tvrdé; opak jin. K jangu možno priraďovať mužskosť, nebo, Slnko, deň, leto, sucho, teplo, povrch, racionalitu, analýzu, žiadanie, agresivitu, súťaživosť.
Jin a jang do seba organicky zapadajú a sú základom všetkých javov. Napríklad obraz Hory v hmle zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením jin (hmly) a jang (hôr).
Učenie o jine a jangu je je obsiahnuté už v Knihe premien a zahrnuje myšlienku, že vo všetkom, čo je, pôsobia dva protikladné princípy, princíp mužský, aktívny (jang), a princíp ženský, pasívny (jin). V čínskom stredoveku sa táto myšlienka stala priamo ústrednou filozofickou ideou - zčasti preto, že Kniha premien bola vtedy všeobecne v nesmiernej vážnosti, najmä však preto, že do značnej miery zodpovedala čínskemu cíteniu. Toto dominantné postavenie však nezískala prostredníctvom nejakej zvláštnej školy (hoci istý čas existovala taká škola - škola jin-jangu), ale menovite tým, že jej myšlienku prevzali tak predstavitelia konfucianizmu , ako aj taoizmu a urobili ju stredom svojho výkladu sveta.
Napr. ranostredoveký konfuciánsky filozof Tung Čung-šu učí: Doplnkom všetkých vecí je jin a jang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z jin a jang. Vladár je jang a služobník jin. Otec je jang a syn je jin. Manžel je jang a manželka je jin…[1]
Učenie o jin a jang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu doposiaľ celkom protikladných škôl.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ STÖRIG, Hans Joachim. Malé dějiny filosofie. Preklad Miroslav Petříček, Petr Rezek, Karel Šprunk. Vyd 8., v KNA 2. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2007. 653 s. (Studium; zv. 2.) ISBN 978-80-7195-206-0. S. 84.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |