Koptské písmo

	; Koptské písmo
	Klasifikácia
ISO 15924:	204 / Copt
	Ukážka
	ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ:

Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.

Dejiny

Koptské písmená, pochádzajúce z ozdobného bohairského textu

Koptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,^{[pozn 2]} ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.

Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.

Forma

Koptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. ⳪. Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad ⲓ a ⲩ na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.^[1]

Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.^[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.^[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.

Abeceda

Font majusky	Font minusky	Číselná hodnota	Názov (Krupa)	Názov (ang.)	Grécky ekvivalent	Translit. (IPA)
Ⲁ	ⲁ	1	alfa	alpha	Α, α	a
Ⲃ	ⲃ	2	véda	bēta	Β, β	b
Ⲅ	ⲅ	3	gamma	gamma	Γ, γ	g
Ⲇ	ⲇ	4	dalda	dalda	Δ, δ	d
Ⲉ	ⲉ	5	éje	ei	Ε, ε	e
Ⲋ	ⲋ	6	sou	soou	Ϛ, ϛ	st
Ⲍ	ⲍ	7	záda	zēta	Ζ, ζ	z
Ⲏ	ⲏ	8	háda	ēta	Η, η	eː
Ⲑ	ⲑ	9	tutte	thēta	Θ, θ	tʰ
Ⲓ	ⲓ	10	jóda	iōta	Ι, ι	i
Ⲕ	ⲕ	20	kabba	kappa	Κ, κ	k
Ⲗ	ⲗ	30	lóla	laula	Λ, λ	l
Ⲙ	ⲙ	40	méj	mē	Μ, μ	m
Ⲛ	ⲛ	50	ni	nē	Ν, ν	n
Ⲝ	ⲝ	60	eksi	ksi	Ξ, ξ	ks
Ⲟ	ⲟ	70	ou	ou	Ο, ο	o
Ⲡ	ⲡ	80	bej	pi	Π, π	p
Ⲣ	ⲣ	100	rou	rō	Ρ, ρ	r
Ⲥ	ⲥ	200	samma	sēmma	Σ, σ, ς	s
Ⲧ	ⲧ	300	daú	tau	Τ, τ	t
Ⲩ	ⲩ	400	he	he	Υ, υ	u
Ⲫ	ⲫ	500	fíj	phi	Φ, φ	pʰ
Ⲭ	ⲭ	600	kij	khi	Χ, χ	kʰ
Ⲯ	ⲯ	700	ebsí	psi	Ψ, ψ	ps
Ⲱ	ⲱ	800	ó	ō	Ω, ω	oː
Ϣ	ϣ	—	šáj	šai	Ϸ, ϸ	ʃ
Ϥ	ϥ	90	fáj	fai	—	f
Ϧ	ϧ	—	cháj	xai	—	x
Ϩ	ϩ	—	hóri	hori	Ͱ, ͱ	h
Ϫ	ϫ	—	džandža	ḏanḏia	—	dʒ
Ϭ	ϭ	—	šíma	qima	Ϙ, ϙ	q, tʃ
Ϯ	ϯ	—	díj	ti	—	ti
Ⳁ	ⳁ	900	psis ənše		Ϡ, ϡ	sː

Písmená prevzaté z démotického písma:

Hieroglyf

Démotický znak

Zoptský znak

Translit.

Ϣ

š

Ϥ

f

Ϧ

ḫ

Ϩ

h

Ϫ

ḏ

Ϭ

q, ḳ

Ϯ

ti

Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).

Unicode

V norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie (Greek and Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF)
	0	1	2	3	4	5	6	7	8	9	A	B	C	D	E	F
U+037x	Ͱ	ͱ	Ͳ	ͳ	ʹ	͵	Ͷ	ͷ			ͺ	ͻ	ͼ	ͽ	;
U+038x					΄	΅	Ά	·	Έ	Ή	Ί		Ό		Ύ	Ώ
U+039x	ΐ	Α	Β	Γ	Δ	Ε	Ζ	Η	Θ	Ι	Κ	Λ	Μ	Ν	Ξ	Ο
U+03Ax	Π	Ρ		Σ	Τ	Υ	Φ	Χ	Ψ	Ω	Ϊ	Ϋ	ά	έ	ή	ί
U+03Bx	ΰ	α	β	γ	δ	ε	ζ	η	θ	ι	κ	λ	μ	ν	ξ	ο
U+03Cx	π	ρ	ς	σ	τ	υ	φ	χ	ψ	ω	ϊ	ϋ	ό	ύ	ώ	Ϗ
U+03Dx	ϐ	ϑ	ϒ	ϓ	ϔ	ϕ	ϖ	ϗ	Ϙ	ϙ	Ϛ	ϛ	Ϝ	ϝ	Ϟ	ϟ
U+03Ex	Ϡ	ϡ	Ϣ	ϣ	Ϥ	ϥ	Ϧ	ϧ	Ϩ	ϩ	Ϫ	ϫ	Ϭ	ϭ	Ϯ	ϯ
U+03Fx	ϰ	ϱ	ϲ	ϳ	ϴ	ϵ	϶	Ϸ	ϸ	Ϲ	Ϻ	ϻ	ϼ	Ͻ	Ͼ	Ͽ

Koptská abeceda (Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF)
	0	1	2	3	4	5	6	7	8	9	A	B	C	D	E	F
U+2C8x	Ⲁ	ⲁ	Ⲃ	ⲃ	Ⲅ	ⲅ	Ⲇ	ⲇ	Ⲉ	ⲉ	Ⲋ	ⲋ	Ⲍ	ⲍ	Ⲏ	ⲏ
U+2C9x	Ⲑ	ⲑ	Ⲓ	ⲓ	Ⲕ	ⲕ	Ⲗ	ⲗ	Ⲙ	ⲙ	Ⲛ	ⲛ	Ⲝ	ⲝ	Ⲟ	ⲟ
U+2CAx	Ⲡ	ⲡ	Ⲣ	ⲣ	Ⲥ	ⲥ	Ⲧ	ⲧ	Ⲩ	ⲩ	Ⲫ	ⲫ	Ⲭ	ⲭ	Ⲯ	ⲯ
U+2CBx	Ⲱ	ⲱ	Ⲳ	ⲳ	Ⲵ	ⲵ	Ⲷ	ⲷ	Ⲹ	ⲹ	Ⲻ	ⲻ	Ⲽ	ⲽ	Ⲿ	ⲿ
U+2CCx	Ⳁ	ⳁ	Ⳃ	ⳃ	Ⳅ	ⳅ	Ⳇ	ⳇ	Ⳉ	ⳉ	Ⳋ	ⳋ	Ⳍ	ⳍ	Ⳏ	ⳏ
U+2CDx	Ⳑ	ⳑ	Ⳓ	ⳓ	Ⳕ	ⳕ	Ⳗ	ⳗ	Ⳙ	ⳙ	Ⳛ	ⳛ	Ⳝ	ⳝ	Ⳟ	ⳟ
U+2CEx	Ⳡ	ⳡ	Ⳣ	ⳣ	ⳤ	⳥	⳦	⳧	⳨	⳩	⳪
U+2CFx										⳹	⳺	⳻	⳼	⳽	⳾	⳿

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coptic alphabet na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

Poznámky

↑ „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)
↑ Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východiskové, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)

Referencie

↑ ^a ^b Ritner 1996, s. 287 – 290
↑ Campbell 1991, s. 415

Literatúra

Campbell, George L. (1991), „Coptic“, Compendium of the World’s Writing Systems, 1. (2. vyd.), Biddles Ltd.
Emerson, Michael (10. október 2003), Revised proposal to add the Coptic alphabet to the BMP of the UCS, http://ra.dkuug.dk/JTC1/SC2/WG2/docs/n2636.pdf, dost. 23. október 2009
Kasser, Rodolphe (1991), „Alphabet in Coptic, Greek“, in Atiya, Aziz S., The Coptic Encyclopedia, 8, New York: Macmillan Publishing Company, str. 30 – 45
Kasser, Rodolphe; Wurst, Gregor, edi. (2006), Gospel of Judas, Washington, D.C.: National Geographic Society, http://www.nationalgeographic.com/lostgospel/_pdf/CopticGospelOfJudas.pdf, dost. 30. máj 2010
Kozák, Jaromír (2008), Egyptština: Gramatika, 1, Praha: Onyx, ISBN 9788086788371
Krupa, Viktor; Genzor, Jozef (1989), Písma sveta, Bratislava: Obzor, str. 87 – 88, ISBN 8021500115
Quaegebeur, Jan (1982), „De la préhistoire de l'écriture copte“, Orientalia lovaniensia analecta (13): 125 – 136
Ritner, Robert Kriech (1996), Daniels, Peter T.; Bright, William, edi., „The Coptic Alphabet“, The World’s Writing Systems (Oxford, New York: Oxford University Press) 1996
Wolfgang Kosack: Koptisches Handlexikon des Bohairischen. Koptisch - Deutsch - Arabisch. Verlag Christoph Brunner, Basel 2013, ISBN 978-3-9524018-9-7.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koptské písmo

Externé odkazy

Koptská abeceda (omniglot.com); dost. 23. október 2009
ⲡⲓⲥⲁϧⲟ Archivované 2021-03-08 na Wayback Machine: Podpora koptských fontov Archivované 2021-01-25 na Wayback Machine; ako ich nainštalovať a používať; dost. 23. október 2009
Volné koptské fonty; dost. 23. október 2009
Koptské Unicode fonty Archivované 2008-11-26 na Wayback Machine; fonty vytvorené Laurentom Bourcellierom a Jonathanom Perezom; dost. 23. október 2009

[1] „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)

[2] Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východiskové, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)

[D&B-3] Ritner 1996, s. 287 – 290

[4] Campbell 1991, s. 415

[pozn 1]

[pozn 2]

[1]

[2]