Arabská ríša

Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622 až 945. V 8. stor. zahŕňal aj severnú Afriku, Blízky východ, Stredný východ, Pyrenejský polostrov a zasahoval aj do Indie a Číny. Jej územím viedla dôležitá obchodná trasa - Hodvábna cesta.

Volení kalifovia

Štát vznikol v roku 622, keď proroka Mohameda prijala dnešná Medina ako svojho vládcu (od tohto roku sa počíta aj arabský letopočet - hidžra). V roku 630 Mohamed dobyl Mekku a do konca svojho života celú Arábiu. Po jeho smrti vládli volení kalifovia (Mohamedovi nástupcovia) sídliaci v Medine. V tomto období Arabská ríša dobyla Palestínu, Sýriu, Egypt, Cyprus, Cyrenajku, Irán, Arméniu, Gruzínsko a časť strednej Ázie.

Za vlády Uthmána (644-656) vznikol v ríši náboženský rozkol a vznikli suniti a šiíti. Po zavraždení Uthamána vypukla občianska vojna medzi Alím a Mu'ávijom (teda medzi Alíovcami a Umajjovcami), ktorá trvala 656 - 670.

Umajjovský kalifát

Samotný Alí bol zavraždený roku 661 a Umajjovci vtedy preniesli sídlo do Damasku. Po skončení občianskej vojny pokračovali vo výbojoch (670-732), v ktorých pripojili Maghrib, Pyrenejský polostrov, západnú Indiu a ďalšie časti strednej Ázie. V roku 732 postup Arabov do Európy zastavil pri Poitiers Karol Martel.

V roku 750 bol posledný Umajjovec zvrhnutý povstaním Alíovcov na čele s Abulom Abbásom (Abbásovci). Umajjovci boli potom vyvraždení, iba Abdarrahmán I. utiekol do Hispánie, kde vytvoril Córdobský emirát (neskorší Córdobský kalifát).

Abbásovský kalifát

Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do Bagdadu a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za Hárúna ar-Rašída (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli Seldžuckí Turci.