Ján Ondruš
Ján Ondruš, vlastným menom Ján Ondrus, iný pseudonym Ján Bábik (* 11. marec 1932, Nová Vieska – † 7. november 2000, Stupava) bol slovenský básnik a prekladateľ.
| Ján Ondruš | |
| slovenský básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 11. marec 1932 Nová Vieska, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. november 2000 (68 rokov) Stupava, Slovensko |
Životopis
upraviťNarodil sa v rodine úradníka ako Ján Ondrus a vzdelanie získaval v Novej Vieske, Nových Zámkoch a v Nitre, kde v rokoch 1948 – 1951 študoval na Pedagogickom gymnáziu. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politických a hospodárskych vied (zo zdravotných dôvodov nedokončil). Pracoval ako účtovník v Uhoľných baniach v Novákoch, neskôr vo viacerých knižniciach (Trnava, Modrý Kameň a inde), od 1958 organizačný pracovník v Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Po vážnom zhoršení zdravotného stavu bol od roku 1961 v invalidnom dôchodku. Neskôr žil v domove dôchodcov v Stupave, kde v roku 2000 aj zomrel.
Je jedným z najvýraznejších reprezentantov modernej slovenskej poézie, ktorého básnická imaginácie dosahuje vrcholy metafyzickej symboliky, zaradil sa k básnikov – konkretistom z okruhu tzv. trnavskej skupiny, ktorá programovo uprednostňovala dominantnosť konkrétnej metafory pri poetickom zobrazovaní reality. V rukopise zanechal zbierku básní Dobré ráno každé ráno a verše pre deti ' Kreslím koňo koňaté. Autor prekladu pézie Vaska Popu Večne neviditeľná (1966).
Tvorba
upraviťPrvé diela publikoval v roku 1956 v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval až v roku 1965 zbierkou básní Šialený mesiac. Jeho poézia je založená na analýze vnútorných stavov a rozporov a nadväzuje na tradície surrealizmu. Vo svojich dielach píše o vnútorných pocitoch, o protichodných stavoch bytia (život a smrť), o vzťahoch človeka ku skutočnosti, ale tiež sa zameriava na písanie satirickej poézie a pokúšal sa i o písanie knihy pre deti, ktorá vyšla až v roku 2020.
Dielo
upraviťBásnické zbierky
upraviť- 1965 – Šialený mesiac
- 1968 – Posunok s kvetom
- 1968 – V stave žlče
- 1970 – Kľak
- 1972 – Mužské korenie
- 1984 – Vajíčko, „zrekonštruovaný“ debut (pôvodne mu ho vydavateľstvo Mladé letá vrátilo)
- 1996 – Prehĺtanie vlasu
- 1997 – Ovca vo vlčej koži
- 2020 – Kreslím koňo koňaté
Výbery
upraviť- 1982 – Pamäť (zostavovateľ Štefan Strážay)