Výtrusné rastliny (Cryptogamia)
Výtrusné rastliny (lat. Sporophyta(e); staršie názvy: nižšie rastliny, nižšie organizované rastliny, kryptogamy, kryptogamné rastliny, tajnosnubné rastliny, tajnosnubné, bezkveté rastliny, nekvitnúce rastliny - lat. Cryptogamia, Cryptogamae) je súhrnné označenie (resp. v starých systémoch taxón) pre všetky rastliny s výnimkou rastlín označovaných ako semenné rastliny (=fanerogamy, javnosnubné rastliny, kvitnúce rastliny); pričom definícia pojmu "rastlina" z predchádzajúcej polvety sa mení podľa zvoleného systému: staršie sa napríklad do rastlín - a teda aj výtrusných rastlín - rátali aj baktérie (prípadne aj vírusy) a huby, ktoré sa dnes už za rastliny väčšinou nepovažujú. Pre výtrusné rastliny je charakteristické, že nemajú semená, kvety a rozmnožujú sa spórami. Výtrusné rastliny možno ďalej rozdeliť na výtrusné necievnaté rastliny (tajnosnubné necievnaté rastliny) a výtrusné cievnaté rastliny (tajnosnubné cievnaté rastliny). [1][2][3][4][5][6][7]
Pojem používal už Linné, u ktorého Cryptogamia tvorili opak kvitnúcich rastlín a zahŕňali riasy, huby, machy, paprade, ďalej niektoré semenné rastliny nemajúce viditeľné kvety (napr. rody Ficus či Lemna) a dokonca aj niektoré skupiny živočíchov, ako napríklad hubky a koraly. [3]
Zdroje
upraviť- ↑ javnosnubné rastliny; tajnosnubné rastliny; výtrusné rastliny. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975.
- ↑ KREJČA, J. (ed.) et al. Z našej prírody: rastliny, horniny, minerály, skameneliny. Bratislava: Príroda, 1984. S. 15-16
- ↑ a b Kryptogamen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ kryptogam; tajnosnubný. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ rastliny; tajnosnubné rastliny. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 123, 252
- ↑ TIBENSKÝ, Ján. Slovensko. Zost. Ján Tibenský a kol. Zost. archeolog. části Ján Dekan: Kultúra. [s.l.] : Obzor, 1980. 962 s. S. 141.
- ↑ výtrusné rastliny. In : ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. s. 685