Veda
O rovnomennom vydavateľstve pozri VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).
Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).
Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i. Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.
Vznik vedy
upraviťZákladom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo filozofii antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experiment a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.
Dejiny vedy
upraviťFinancovanie vedy
upraviťSlovensko v 2020 dalo 0.91 % HDP na výskum a vývoj,[1] pre porovnanie Česko dalo 1.99%, Rakúsko 3.20%, a Južná Kórea 4.81%.
Delenie vedy
upraviťVedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame aplikované.
Systém vied [chýba zdroj]
upraviť- Prírodné vedy:
- matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
- fyzika
- astronómia
- chémia
- biológia
- ekológia
- geológia
- Humanitné vedy
- Aplikované vedy
- Interdisciplinárne vedy
- informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
- Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o „vedu o metódach výskumu“.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
- Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
Sústava odborov vedy a techniky
upraviťSústava odborov vedy a techniky podľa Ministerstva školstva SR[2], v súlade s definíciou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:
Názory na vedu
upraviťIné projekty
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ UNESCO Institute for Statistics, 9.5.1 Research and development expenditure as a proportion of GDP, po anglicky
- ↑ Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky.
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.