0% found this document useful (0 votes)
7 views9 pages

Ezame Medio: Timor Institute of Business

The document is an examination paper for a student named Fabrizio dos Santos from the Department of Information Technology at the East Timor Institute of Business. It covers various topics related to operating systems, including definitions, functions, goals, memory management, and input/output management. Additionally, it discusses the importance of studying operating systems for understanding computer functionality and software development.

Uploaded by

fabrizio D'santo
Copyright
© © All Rights Reserved
We take content rights seriously. If you suspect this is your content, claim it here.
Available Formats
Download as PDF, TXT or read online on Scribd
0% found this document useful (0 votes)
7 views9 pages

Ezame Medio: Timor Institute of Business

The document is an examination paper for a student named Fabrizio dos Santos from the Department of Information Technology at the East Timor Institute of Business. It covers various topics related to operating systems, including definitions, functions, goals, memory management, and input/output management. Additionally, it discusses the importance of studying operating systems for understanding computer functionality and software development.

Uploaded by

fabrizio D'santo
Copyright
© © All Rights Reserved
We take content rights seriously. If you suspect this is your content, claim it here.
Available Formats
Download as PDF, TXT or read online on Scribd
You are on page 1/ 9

EZAME MEDIO

NOME : FABRIZIO DOS SANTOS

DEPARTAMENTU : TEKNIK INFORMATIK

SEMESTER : VI

TURMA : B

DEPARTAMENTU TEKNIKA INFORMATIKA

FAKULDADE INFORMASAUN KOMUNIKSAUN TEKNOLOGIA

EAST TIMOR INSTITUTE OF BUSINESS (IOB)

DILI

2024
1.Apa yang dimaksud dengan:

a) sistem operasi

b) layanan operasi

c) pembuatan program

a) Sistema operasaun mak software ne’ebé maneja hardware no software iha komputadór ka

aparellu eletróniku seluk. Ida-ne'e funsiona hanesan ligasaun entre utilizadór no

hardware, jere rekursu sistema nian, no fornese interfase ida ba utilizadór sira atu halo

interasaun ho aplikasaun sira.

b) Servisu sistema operasaun hanesan funsaun ne’ebe fornese husi sistema operasaun hodi

suporta operasaun aplikasaun no hardware. Servisu sira-ne'e inklui jestaun prosesu,

jestaun memória, jestaun dispozitivu armazenamentu, servisu rede, no seguransa no

autentikasaun. Objetivu maka atu fornese ambiente ida ne'ebé efisiente no estável ba

utilizadór sira no aplikasaun sira, no simplifika interasaun sira ho hardware.

c) programasaun mak hanesan prosesu dezenvolvimentu software ne’ebe involve pasu

lubuk ida hodi kria aplikasaun ka sistema ne’ebe bele hala’o husi komputador. Prosesu

ida-ne'e inklui análize ezijénsia sira, dezeñu, kodifikasaun, teste, implementasaun, no

manutensaun. Objetivu maka atu produz programa sira ne'ebé maka funsionál, efisiente,

no tuir nesesidade utilizadór nian.


2. Sebutkan Dan Jelaskan Tiga Sasaran Utama Dari Sistem Operasi?

1. Jere Rekursu sira: Sistema operasaun maka responsavel ba jestaun rekursu hardware

oioin, hanesan CPU, memória, no dispozitivu armazenamentu sira. Nia garante katak

rekursu sira-ne’e uza ho efisiente, evita konflitu sira, no fó prioridade apropriadu ba

prosesu oioin.

2. Garante Seguransa no Estabilidade: Sistema operasionál sira hakarak atu proteje dadus

no rekursu sira hosi asesu ne'ebé la autorizadu. Ida-ne'e inklui mekanizmu seguransa

nian, hanesan autentikasaun utilizadór nian no kontrolu asesu nian, no mós mantein

estabilidade sistema nian liuhosi jere erru sira no prevene estragu sira ne'ebé bele

akontese tanba fallansu hardware ka software nian.

3. Fornese Interfase ba Utilizadór: Sistema operasaun fornese interfase ida ne'ebé halo

fasil liu ba utilizadór sira atu halo interasaun ho hardware no software. Ida-ne'e bele sai

hanesan interfase gráfiku (GUI) ka interfase liña komandu (CLI), ne'ebé permite

utilizadór sira atu hala'o programa sira, jere arkivu sira, no konfigura konfigurasaun

sistema nian ho fasil liu.

3. Jelaskan Tentang:

a. Fungsi Dasar SO

b. Signal Analog Dan Signal Digital

a. Funsaun Báziku sira husi Sistema Operasionál (SO)


 Jestaun Prosesu: Sistema operasaun mak jere prosesu sira ne’ebé hala’o iha

komputadór. Ida-ne'e inklui kria, ajenda, no hapara prosesu sira. Jestaun prosesu mós

garante katak CPU uza ho efisiente no katak prosesu sira bele komunika ba malu.

Jestaun Memória: SO jere alokasaun no utilizasaun memória prinsipál (RAM). Ida-ne'e

determina memória hira maka fó ba prosesu ida-idak, no mós hala'o jestaun memória

virtuál hodi aumenta kapasidade armazenamentu.

Jestaun Dispozitivu: Sistema operasaun kontrola no jere hardware, inklui dispozitivu

input/output hanesan keyboard, mouse, printer, no disk. Ida-ne'e fornese driver

dispozitivu nian hodi permite komunikasaun entre hardware no software.

 Interfase Uzuáriu: SO fornese interface ida ba utilizadór sira atu halo interasaun ho

sistema, liuhosi GUI (Graphical User Interface) ka CLI (Command Line Interface).

Interface ida-ne'e halo fasil ba utilizadór sira atu hala'o aplikasaun sira, jere arkivu sira,

no hala'o knaar sira seluk.

 Seguransa no Asesu:a SO proteje dadus no rekursu sistema nian hosi asesu ne'ebé la

autorizadu. Ida-ne'e inklui mekanizmu autentikasaun utilizadór nian, kontrolu asesu, no

protesaun dadus.

b. Sinál analójiku ho sinál digital

 Sinál Analójiku

Sinál analójiku maka tipu sinál ida ne'ebé maka kontinua no bele iha valór sira iha luan

ida. Sinál sira-ne'e reprezenta mudansa fíziku diretu sira, hanesan lian, naroman, ka

temperatura.
1. Karakteristiku:

 Kontinuidade: Valór sinál sira bele muda ho di'ak lahó pauza. Ida-ne'e signifika

katak iha valór posivel barak entre pontu rua.

 Forma onda: Sinál analójiku sira normalmente deskreve iha forma onda, hanesan

onda sinusoidal.

 Efeitu husi barullu: Sinál analójiku sira iha tendénsia atu sai suspetivel liu ba

interferénsia (barullu), ne'ebé bele hamenus kualidade sinál nian bainhira

transmite.

Ezemplu:

-Son ne'ebé kaptura hosi mikrofone

- Sinál rádiu FM

- Sensor temperatura ida ne'ebé produz mudansa tensaun bazeia ba temperatura ambiente

Sinál Dijitál

Sinál dijitál maka tipu sinál ida ne'ebé maka diskreta, ne'ebé maka bele foti de'it valór

balu, normalmente iha forma númeru bináriu (0 no 1). Sinál sira-ne'e reprezenta dadus

iha forma ida ne'ebé fasil liu ba komputadór no aparellu eletróniku sira atu prosesa.

1. Karakteristiku:

 Diskretu: Valór sinál nian bele de'it iha pontu ida, nune'e laiha valór entre

pontu sira.

 Estabilidade: Sinál dijitál sira rezistente liu ba interferénsia no barullu,

nune'e sira bele transmite ho kualidade ne'ebé di'ak liu.


Prosesamentu ne'ebé fásil: Sinál dijitál sira bele rai, prosesa no komprimi

ho fasil liuhosi software.

Ezemplu:

-Dadus komputadór nian (arkivu testu sira, imajen sira, vídeo sira)

- Sinál sira ne'ebé uza iha komunikasaun dijitál sira, hanesan internet

- Sinál husi dispozitivu ida hanesan DVD player ka smartphone

4. Jelaskan tujuan mempelajari sistem operasi?

Aprende sistema operasaun iha objetivu importante mak haneesan:

1. Komprensaun Báziku kona-ba Komputadór: Sistema operasaun maka ponte

entre hardware no software. Komprende sistema operasaun sira ajuda ita atu

komprende oinsá komputadór sira funsiona hanesan buat ida.

2. Jestaun Rekursu: Sistema operasaun maka responsavel ba jestaun rekursu sira

hanesan CPU, memória, no dispozitivu I/O sira. Estuda sira permite ita atu komprende

oinsá rekursu sira-ne'e aloka no jere.

3. Dezenvolvimentu Software: Aplikasaun no software barak depende ba sistema

operasaun espesífiku. Hatene oinsá sistema operasaun ida funsiona ajuda

dezenvolvedor sira atu kria aplikasaun sira ne'ebé efisiente no kompativel liu.

4. Seguransa no Estabilidade: Sistema operasaun hala'o papél importante iha

seguransa sistema nian. Estuda sira ajuda ita atu komprende oinsá atu proteje sistema

hosi ameasa sira no mantein nia estabilidade.

5. Optimizasaun Dezempeñu: Komprende sistema operasaun sira permite ita atu

optimiza dezempeñu sistema no aplikasaun nian, liuhosi jere prosesu sira no memória
ho efetivu liu.

6. Inovasaun no Peskiza: Iha mundu ida ho teknolojia ne'ebé sempre evolui, estuda

sistema operasionál sira fornese fundasaun ida ba inovasaun no peskiza iha área foun

sira hanesan sistema distribuídu, komputasaun iha nuvem, no IoT.

Jeralmente, aprende sistema operasaun sira maka pasu fundamentál ida ba ema ne'ebé

hakarak hala'o kareira iha informasaun no teknolojia informátika.

5. a) Apa Tujuan Dari Manajement Memori?

Jestaun Memória

1. Efisiénsia Uzu Memória: Jere alokasaun no de-alokasaun memória atu nune'e

utilizasaun memória sai efisiente, hodi evita estraga rekursu sira.

2. Evita Fragmentasaun: Prevene fragmentasaun memória ne'ebé bele hamenus

espasu memória ne'ebé disponivel ba aplikasaun sira.

3. Separasaun Prosesu: Asegura katak prosesu ida-idak iha espasu memória

ketak, ne'ebé ajuda iha manutensaun seguransa no estabilidade sistema nian.

4. Jestaun Memória Virtuál: Permite sistema atu uza memória barak liu duké

ne'ebé disponivel fizikamente liuhosi utiliza disk sira hanesan memória adisionál.

5. Jestaun Asesu ba Memória: Jere asesu ba memória hodi hadi'a sistema nia

velosidade no resposta.
b.)Apa tujuan dari manajement input/output?

Jestaun Input/Output (I/O)

1. Efisiénsia Transferénsia Dadus: Jere transferénsia dadus entre dispozitivu

I/O no memória hodi hasa'e velosidade no efisiénsia operasionál.

2. Jestaun Dispozitivu: Fornese interfase ida atu jere dispozitivu I/O oioin,

hanesan disk, printer, no rede sira, atu nune'e aplikasaun sira bele interaje ho

sira lahó presiza hatene sira nia detalle implementasaun nian.

3. Buffering no Spooling: Uza tékniku sira buffering nian hodi ultrapasa

diferensa sira velosidade nian entre CPU no dispozitivu I/O sira, no mós

spooling hodi jere prosesu I/O ho efisiente.

4. Seguransa no Estabilidade: Jere asesu ba dispozitivu I/O sira hodi prevene

konflitu sira no asegura katak sistema ne'e estavel no seguru nafatin.

5. Optimizasaun Dezempeñu: Optimiza operasaun I/O sira hodi hamenus

latência no aumenta throughput, ne'ebé importante liuliu iha aplikasaun sira

ne'ebé presiza operasaun I/O barak.

Nune'e, memória no jestaun I/O maka krítiku atu asegura katak sistema operasaun

funsiona ho efisiente, estavel, no seguru.

c. Apa yang dimaksud sistem operasi komputer?

Sistema operasaun komputador hanesan software ne’ebe funsiona hanesan

ligasaun entre utilizador no hardware komputador. Sistema operasaun jere rekursu

hardware no software, no fornese servisu ba aplikasaun no utilizadór sira.


d. Apa yang di maksud proteksi perankat keras?

Protesaun hardware maka konjuntu ida hosi mekanizmu no tékniku sira ne'ebé

dezeña atu proteje hardware komputadór nian hosi estragu, uza sala, ka asesu

ne'ebé la autorizadu. Protesaun ida-ne'e hakarak atu asegura integridade, seguransa

no disponibilidade hardware nian.

e. Apa yang dimaksud dengan BUS?

Bus iha kontestu komputador hanesan dalan komunikasaun ne’ebe uza hodi

transfere dadus, enderesu, no kontrola sinal entre komponente oioin iha sistema

komputador, hanesan CPU, memoria, no dispozitivu input/output.

Funsaun Bus:

 Transferénsia Dadus: Permite troka dadus entre komponente sira.


 Koordenasaun Operasaun: Jere komunikasaun no kontrolu entre CPU

no dispozitivu sira seluk.

 Reduz Kompleksidade: Reduz nesesidade ba ligasaun direta entre

komponente ida-idak, nune'e hamenus kompleksidade dezeñu sistema

nian.

You might also like

pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy