Strážovské vrchy

	Strážovské vrchy
	pohorie; geomorfologický celok
	Pohľad na pohorie z Vtáčnika
Štát	Slovensko
Regióny	Trenčiansky, Žilinský
Okresy	Trenčín, Ilava, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Prievidza, Žilina
Nadradená ; jednotka	Fatransko-tatranská oblasť
Susedné ; jednotky	Považské podolie; Považský Inovec; Podunajská pahorkatina; Hornonitrianska kotlina; Malá Fatra; Žilinská kotlina; Súľovské vrchy
Podradené ; jednotky	Malá Magura; Nitrické vrchy; Trenčianska vrchovina; Zliechovská hornatina
Mestá	Trenčín, Nová Dubnica
Súradnice	48°56′S 18°26′V / 48,93°S 18,43°V
Najvyšší bod	Strážov
- výška	1 213 m n. m.
Dĺžka	48 km, S – J
Šírka	15 – 30 km, V – Z
Rozloha	900 km² (90 000 ha)
Geologické zloženie	tatrikum, fatrikum, hronikum
	Poloha Strážovských vrchov v rámci Vnútorných Západných Karpát
	Wikimedia Commons: Strážovské vrchy
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°56′S 18°26′V / 48,93°S 18,43°V

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na rozhraní západného a stredného Slovenska. Veľkú časť patrí do CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m.^[1]

Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami: Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice.

Geomorfologické členenie

Z hľadiska geomorfológie tvoria Strážovské vrchy 4 geomorfologické podcelky^[2] a 22 častí:^[3]:

Vymedzenie

Pohorie susedí na severozápade a západe s Považským podolím, na juhozápade s Považským Inovcom a juhu s Podunajskou pahorkatinou. Juhovýchodným smerom leží Hornonitrianska kotlina, východným Malá Fatra, severne krajina klesá do Žilinskej kotliny a na krátkom úseku Strážovské vrchy susedia so Súľovskými vrchmi.^[3]

Geológia

Strážovské vrchy sú geologicky súčasťou pásma jadrových pohorí v pásme Centrálnych Západných Karpát. Strážovské vrchy sú miocénnou hrasťovou štruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Ako jadrové pohorie sú zaujímavé aj pre existenciu dvoch kryštalinických masívov: Malej Magury a Suchého vrchu.

Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásovými komplexmi druhohorných hornín rôzne odolnými voči erózii. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda) s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holázne, Vápeč).

Najstaršie horninové celky prestavujú kryštalické horniny tatrika masívu Suchého a Malej Magury. Sú to hlavne ruly, migmatity a granitoidy. Obalová tatrická malomagurská jednotka má hlbokovodný charakter (tzv. šiprúnsky alebo fatranský typ)^[4]. Tvorí ju typický centrálnokarpatský triasový sled, s vápencami, dolomitmi a bridlicami v nadložných jurských uloženinách sa prejavuje prudké spodnojurské prehĺbenie (bridlice, rádiolarity, neskôr sliene a vápence s rohovcami). Sedimentárny záznam sa končí v albe piesčitými turbiditmi. Fatrikum v pohorí zastupuje klasická zliechovská a plytkovodná belianska jednotka. Prítomné sú i prechodné vývoje označované ako pásmo Kremelín^[5]. Hronikum tvorí v Strážovských vrchoch niekoľko čiastkových jednotiek. Príkrov Homôlky (staršie príkrov Rohatej skaly) je tvorený bazénovou bielovážskou jednotkou, zatiaľ čo strážovský príkrov (súčasť považského príkrovu) tvoria horniny mojtínsko-harmaneckej karbonátovej platformy. Prechodným celkom je príkrov Ostrej Malenice, ktorý ma spočiatku znaky bazénového prostredia, no neskôr prechádza do plytkovodných fácií karbonátovej plošiny.

Pohorie je bohaté na termálne vody a medzi najznámejšie patria kúpeľné mestá Trenčianske Teplice a Bojnice.

Ochrana územia

Strážovské vrchy – vrch Holazne (901 m n. m.), v údolí obec Horná Poruba (Ilavský okres).

Pohľad na západnú časť Strážovských vrchov, masív Ostrého vrchu v Trenčianskej vrchovine.

Územie CHKO Strážovské vrchy je navrhované ako územie európskeho významu z dôvodu ochrany biotopov. Predovšetkým kyslomilné bukové lesy, daplínske travinnobylinné porasty a suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, penovcové prameniská, slatiny s vysokým obsahom báz, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty, nesprístupnené jaskynné útvary, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, bukové a jedľové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, teplomilné panónske dubové lesy, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, porasty borievky obyčajnej, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou.

Z rastlinnej a živočíšnej ríše patria k druhom s európskym významom tieto:

rastliny:
mäkkýše:
- pimprlík močiarny (Vertigo geyeri)
- pimprlík mokraďový (Vertigo agustior)
žaby:
- kunka žltobruchá (Bombina variegata)
hmyz:
- motýle:
- chrobáky:
netopiere
väčšie cicavce:
- rys ostrovid (Lynx lynx)
- medveď hnedý (Ursus arctos)
- vlk dravý (Canis lupus)
- vydra riečna (Lutra lutra)

Približne s polovicou územia CHKO Strážovské vrchy sa prekrýva aj navrhované územie európskeho významu Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy.

Turizmus

Strážovské vrchy oplývajú širokými možnosťami na turistiku. Sieť značených chodníkov spája okrajové časti pohoria s lokalitami v centre, či už ide o prírodné alebo kultúrno-historické zaujímavosti. Centrom pohoria vedie červeno značená Cesta hrdinov SNP (Trenčianske Teplice – Strážov – Fačkovské sedlo), v trase ktorej vedie Medzinárodná diaľková turistická trasa E8 i Medzinárodná Mariánska turistická trasa. Z pozoruhodností treba spomenúť rázovitú obec Čičmany, kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice alebo hrady v Trenčíne, Košeci alebo Uhrovci.^[6]

Referencie

↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ Maheľ, M., 1986, Geologická stavba Československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, s. 503
↑ Maheľ, M., 1982, Vysvetlivky ku geologickej mape Strážovských vrchov. 1 : 50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 89 s.
↑ mapový portál HIKING.SK. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23].

Pozri aj

Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strážovské vrchy

Externé odkazy

Flóra a fauna Strážovských vrchov

Panoráma

Panoráma Nitrických vrchov

[M-1] Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.

[2] Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava

[GCS-3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[4] Maheľ, M., 1986, Geologická stavba Československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, s. 503

[5] Maheľ, M., 1982, Vysvetlivky ku geologickej mape Strážovských vrchov. 1 : 50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 89 s.

[mapa-6] mapový portál HIKING.SK. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23].

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Strážovské vrchy
Podcelky (časti)	Malá Magura Nitrické vrchy Drieňov Kšinianska kotlina Rokoš Rokošské predhorie Suchý Vestenická brána Trenčianska vrchovina Butkovská brázda Butkovské bradlá Holázne Ostrý Porubská brázda Teplická vrchovina Zliechovská hornatina Basky Belianska kotlina Belianska vrchovina Čičmianska kotlina Javorinka Kňaží stôl Slatinská brázda Strážov Temešská vrchovina Zliechovská kotlina
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy
Národné prírodné rezervácie	Bradlo Rokoš Strážov Vápeč
Prírodné rezervácie	Bindárka Jankov vŕšok Jedlie Kňaží stôl Ľutovský Drieňovec Omšenská Baba Ostrý vrch Pod Homôľkou Rysia Temešská skala Trubárka Udrina Veľký vrch Žihľavník Žrebíky
Národné prírodné pamiatky	Lánce Prepoštská jaskyňa
Prírodné pamiatky	Brložná diera Čerešňová jaskyňa Hradná jaskyňa Košútova jaskyňa Mitická slatina Mojtínska jaskyňa Nitrica Potok Machnáč Prečínska skalka Prielom Nitrice Stará Bebrava Zliechovský močiar Žernovská jaskyňa
Územie Natura 2000	Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy
Chránený areál	Motešický park
Kultúrne a historické pamiatky	Bojnický zámok Čičmany hrad Košeca hrad Uhrovec
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Strážov (1 213) Magura (1 141) Malá Magura (1 101) Homôľka (1 072) Čierny vrch (1 068) Hrubá Kečka (1 037) Suchý vrch (1 028) Rokoš (1 010) Vápeč (956) Baské (955) Žihľavník (953) Ostrá Kečka (938) Temešská skala (910) Ostrá Malenica (909) Ostrý vrch (767) Tupá Malenica (661) Drieňový vrch (615) Jankov vŕšok (533)