Walter Model
| Walter Model | |
 nemecký generál počas druhej svetovej vojny | |
| Narodenie | 24. január 1891 Genthin, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. apríl 1945 (54 rokov) pri Duisburgu, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Walter Model |
Walter Model (* 24. január 1891, Genthin – † 21. apríl 1945 pri Duisburgu, samovražda) bol nemecký generál a od roku 1944 poľný maršal v druhej svetovej vojne. Kvôli svojim vojenským výkonom bol známy pod prezývkou „Hitlerov hasič“.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a raná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v meste Genthin neďaleko Magdeburgu v Sasku-Anhaltsku v rodine protestantských učiteľov. V roku 1909 skončil štúdium na humanitnom gymnáziu. Čoskoro vstúpil do armády na dôstojnícky kurz a v roku 1910 už získal hodnosť poručíka. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako dôstojník pechoty. V roku 1915 získal Železný kríž 1. triedy. V roku 1917 dosiahol hodnosť kapitán a bol viackrát zranený. Vojnu ukončil ako veliteľ roty. Po vojne bol dôstojníkom Reichswehru a pracoval na viacerých štábnych postoch do septembra 1928 ako veliteľ roty 8. pešieho pluku. Neskôr pôsobil ako dôstojník štábu 3. divízie, bol povýšený do hodnosti majora. Po nástupe Adolfa Hitlera sa stal oddaným priaznivcom jeho myšlienok, vo vojenských otázkach mu však neváhal oponovať.[1] Iní skôr videli Modela ako oportunistu, ktorý využíval priazeň nacistov[2]. Poznal sa osobne s viacerými nacistickými pohlavármi ako bol Joseph Goebbels a Hermann Göring. Počas sudetskej krízy si ho všimol aj Hitler, po tom čo uskutočnil demonštračný útok na kópie československých opevnení. Jeho presvedčenie sa prejavilo neskôr počas vojny, keď si nechal prideliť pobočníka z Waffen-SS, čo žiadny iný generál Wehrmachtu nespravil, či ako prvý vyjadril vernosť Hitlerovi po atentáte 20. júla 1944. V roku 1938 dosiahol hodnosť generálmajor a bol menovaný za náčelníka štábu IV. armádneho zboru a o rok neskôr 16. armády.
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku druhej svetovej vojny sa podieľal na Poľskej a Francúzskej kampani ako dôstojník štábov 16. armády, IV. armádneho zboru a napokon ako veliteľ 3. tankovej divízie. Vďaka svojim politickým názorom, ako aj úspechom na bojisku sa tešil Hitlerovej priazni. Bol veľmi obľúbený aj medzi vojakmi, napriek tomu, že medzi štábnymi dôstojníkmi, s ktorými pracoval bol pre svoju prísnosť veľmi nepopulárny. Počas operácie Barbarossa velil XLI. tankovému zboru, jeho jednotky sa pohybovali na hrote útoku na Moskvu a dostali sa do vzdialenosti necelých 20 km od sovietskeho hlavného mesta. V januári 1942 bol poverený velením 9. armády a vyznamenaný Dubovými ratolesťami k Železnému krížu. Jeho jednotky neskôr vybojovali sériu krvavých zrážok počas prvej a druhej bitky o Ržev, kde spôsobili útočiacej Červenej armáde ťažké straty. V týchto bojoch sa ukázal ako skvelý taktik a dobrý improvizátor dobre zvládajúci obranné boje. Jeho úspechy v obranných bojoch si Hitler veľmi cenil a nasadzoval ho všade tam, kde požadoval od jednotiek aby neustupovali, často na tých nejohrozenejších úsekoch frontu. I preto ho niekedy prezývali „Hitlerov hasič“.
Počas bitky pri Kursku viedol severné krídlo útočiacich nemeckých vojsk, bol však proti realizácii tejto operácie. Po tom, čo boli jeho vojská zastavené a v ťažkých bojoch prinútené ustúpiť, viedol ďalej ústupové boje, až do kým mu Hitler neumožnil ústup z mesta Oriol, keď jeho vojskám hrozilo obkľúčenie. V marci 1944 bol poverený velením skupiny armád Severná Ukrajina, kde nahradil Ericha von Mansteina, v marci bol povýšený do hodnosti poľného maršala. Neskôr velil skupine armád Narva, ktorá vznikla rozbitím armádnej skupiny Stred po operácii Bagration. Skupina armád Narva sa zapojila do bojov a prístupy k Baltskému moru, známych tiež ako bitka o predmostie na Narve a zacelila niekoľko sto kilometrov širokú medzeru v nemeckých líniách a nakoniec zastavil postup 1. bieloruského frontu Konstantina Rokossovského na predmestí Varšavy. Za jeho činnosť v tomto období bol na konci vojny sovietskou stranou obvinený z viacerých vojnových zločinov, je však pravdepodobné, že o ich realizácii nevedel[3].
V polovici augusta 1944 bol však Model prevelený na západný front aby nahradil vo funkcii veliteľa Skupiny armád B Günthera von Kluge a veliteľa celého západného bojiska Gerda von Rundsteda, ten však bol na Modelovu žiadosť začiatkom septembra povolaný späť. Nemecké vojská boli na tomto bojisku po skončení operácie Overlord a obkľúčení pri Falaise, v ešte horšej situácii, navyše čelili veľkej vzdušnej prevahe západných Spojencov. V tejto funkcii sa Model zúčastnil na likvidácii Spojeneckých výsadkov počas operácie Market Garden, ke pomocou 9. a 10. tankovej divízie SS znovu získal kontrolu nad oblasťou Nijmegenu a prakticky zlikvidoval britskú 1. výsadkovú divíziu. Neskôr čelil tlaku jednotiek 12. armádnej skupiny Omara Bradleyho v Hürtgenskom lese a oblasti mesta Aachen. Neskôr spolu s Rundstedtom oponovali Hitlerovmu nereálnemu plánu na ofenzívu v Ardenách, ktorá mala dosiahnuť Antverpy. Počas ofenzívy sa pokúšal spolu s ostatnými generálmi neúprosne postupovať ale neuspel a bol nútený ustúpiť za Rýn. Pozorujúc nezvratnú situáciu na frontoch pri obrane Porúria, po tom čo boli jeho jednotky obkľúčené, najprv rozpustil celú svoju skupinu armád B a neskôr spáchal pri Duisburgu 21. apríla 1945 samovraždu. Je pochovaný na nemeckom vojenskom cintoríne vo Vossenacku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Erich von Manstein: Ztracená vítezství svazek II ISBN 80-7217-443-6. Brno, Jota 2006, s. 277
- ↑ Correlli Bernett: Hitlerovi generálové. Brno, Jota 1997, s. 353
- ↑ Correlli Bernett: Hitlerovi generálové. Brno, Jota 1997, s. 361
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Model