Pravý Kríž

G. Doré : nájdenie svätého Kríža

Pravý kríž alebo Svätý Kríž je označenie pre kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavným symbolom kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie. Krížu sú tiež zasvätené kostoly a kaplnky .

Legenda

Stredoveké legendy, ako napríklad Zlatá legenda, hovoria rôzne verzie príbehu o svätom Kríži, od prvotného hriechu po Vykúpenie, nájdenie strateného a nakoniec vztýčenie vybojovaného kríža.

Pôvod dreva

Podľa legendy Adam vzal z raja konár zo stromu poznania dobra a zla, ktorý potom prechádzal z ruky do ruky až k Mojžišovi, ktorý naň ako na žrď upevnil bronzového hada. V tom videli predurčenie Ježišovho ukrižovania. Drevo potom vraj v Jeruzaleme slúžilo ako lávka cez vodný prúd. Kráľovná zo Sáby ho potom uctila a radšej prešla vodou bosá, než aby na drevo stúpila. Nakoniec drevo našli v rybníku Bethesda a bol použitý na kríž pre Ježiša. Voda rybníku vraj mala zázračnú moc a liečila chorých, ktorí ju pili.

Nájdenie svätého Kríža

Kríž bol nájdený roku 325 pri vykopávkach vykonávaných na príkaz cisára Konštantína, ktorého cieľom bolo nájsť Boží hrob. Konštantín zamýšľal vybudovať na jeho mieste honosnú baziliku. V tom čase sa na púť do Svätej zeme vydala aj jeho matka, cisárovná Helena, ktorá sa chcela modliť na svätých miestach, nechať tu vybudovať ďalšie stavby a zároveň skontrolovať hospodárenie s peniazmi určenými na stavbu baziliky. Podľa podania svätého Ambróza našla zvyšky kríža a ďalšie relikvie cisárovná Helena roku 326. Na jednej strane kopca Golgota bola nájdená jednomiestna jaskynná hrobka pozostávajúca z komory a predsiene, na inej strane Golgoty v inej jaskyni boli nájdené tri priečne trámy, zodpovedajúce tomu, že s Ježišom boli (Lk 23,32-33) ukrižovaní dvaja zločinci, tri klince a drevená tabuľka s trojjazyčným nápisom "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský"..Ježišov trám bol potom určený na základe zázraku, uzdravenia ťažko chorej ženy.

Za deň nájdenia sa udávalo 13. septembra. Po návrate do Ríma uložila Helena niekoľko častí Kristovho kríža; Niekoľko tŕňov z Kristovej koruny, dva klince, časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský" a priečny trám jedného zo zločincov (polepšeného,ktorého tradícia nazýva Dismas) vo svojom paláci, ktorý cisár Konštantín na želanie svojej matky roku 328 venoval rímskemu biskupovi a nechal ho prestavať na chrám Svätého Kríža. K slávnostnému vyvýšeniu kríža v Konštantínovej bazilike nad Božím hrobom došlo asi v r. 335. Konštantínov životopisec Eusébius z Cézarey cituje celý text listu cisára Konštantína jeruzalemskému biskupovi Makarim, v ktorom cisár velebil podivuhodné okolnosti, za ktorých boli relikvie nájdené. Nález pripomína aj jeruzalemský biskup Cyril aj milánsky biskup Ambróz .

Povýšenie svätého Kríža

V roku 614 pri dobytí Jeruzalema Peržanmi sa ostatky kríža dostali ako vojnová korisť Chosroese II. do Perzie.^{[chýba zdroj]} Cisár Herakleios ich priniesol späť do Jeruzalema a tam 3. mája 628 odovzdal patriarchovi Zachariášovi.^{[chýba zdroj]}

Podľa legendárneho podania (napr. Zlatá legenda ) je 14. september, sviatok Povýšenia svätého Kríža, dňom, keď opäť získali relikvie Kristovho kríža od Peržanov.^{[chýba zdroj]}

Kult pozostatkov Kríža

V Jeruzaleme sa od 5. storočia vystavovali pozostatky dreva z Kristovho kríža pre uctenie veriacimi v rámci osláv výročia posvätenia baziliky Božieho hrobu 14. septembra.^{[chýba zdroj]} Vo východných cirkvách sa sviatok začal sláviť v 7. storočí^{[chýba zdroj]} A neskôr došlo k jeho rozšíreniu aj do Západnej cirkvi.^{[chýba zdroj]} K dátumu 3. mája vznikol na Západe sviatok^{[chýba zdroj]} Nesprávne označovaný výrazom Nájdenie svätého Kríža, zatiaľ čo na Východe bolo slávené iba 14. septembra ako Povýšenia sv. Kríža.^{[chýba zdroj]} Toto prevzal Západ o viac než storočie neskôr.^{[chýba zdroj]} V Miláne je vraj doložený dokonca až v 11. storočí.^{[chýba zdroj]}

Podľa opisov pútnikov do Jeruzalema z 4. až 6. storočia bola tabuľka drevená (Antonius z Piacenzy, ktorý ju držal v rukách, uvádza, že bola z orechového dreva), pretretá vápnom, a boli na nej slová "kráľ židovský" v hebrejčine, gréčtine a latinčine. V evanjeliu podľa sv. Jána sa uvádza, že nápis mal znieť "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský". Z toho sa usudzuje, že cisárovná Helena odviezla do Ríma časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský".

V roku 1492 bola pri reštaurovaní baziliky sv. Kríža Jeruzalemského v Ríme objavená debnička z olova s nápisom "Titulus crucis" a pečaťou z roku 1143, kedy kostol prešiel predchádzajúcou prestavbou. Debnička bola bola zamurovaná pod oltárom v miestach niekdajšej súkromnej Heleninej kaplnky. Po otvorení bola nájdená tabuľka z orechového dreva so stopami po vápnovém nátere a s trojjazyčným textom "Ježiš Nazaretský". Roku 1496 pápež Alexander VI. vyhlásil tento nález za autentickú relikviu, ktorú do Ríma dopravila svätá Helena. Grécky aj latinský nápis boli písané zrkadlovo sprava doľava, po vzore hebrejčiny.

Priamo v kostole svätého Kríža v Ríme sú doteraz uchovávané v samostatných relikviárňach časti kríža, dva tŕne z tŕňovej koruny, tabuľka s čitateľným nápisom NAZARENUS - Nazaretský (nazývaná Titulus Crucis) a jeden klinec z kríža. Jeden klinec z kríža, vsadený do zlata, je súčasťou svätovítského pokladu v pražskej katedrále. Fragment z Pravého Kríža je v Notre Dame

Chrámy zasvätené svätému Krížu

• Kostol svätého Kríža
• Kaplnka svätého Kríža
• Kostol Nájdenia svätého Kríža
• Kaplnka Nájdenia svätého Kríža
• Kostol Povýšenia svätého Kríža
• Kaplnka Povýšenia svätého Kríža

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatý Kříž na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Kríž
• Krucifix
• Ukrižovanie Ježiša Krista
• Ježiš Kristus
• Turínske plátno
• Arma Christi

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravý Kríž

Externé odkazy

• Jeryz Pysiak: Kult relikvií umučení páně v ideologii královské vlády ve Francii a v Anglii ve 13. století: Ludvík Svatý a Jindřich III., [1], česky publikované v knihe: Peter Kováč: Kristova trnová koruna, Ars auro prior, edice Stavitelé katedrál 2, Praha 2009, s. 209 - 233.
• Ing. Rudolf Minář, Pavel Záchvěj: Bazilika Svatého Kříže Jeruzalémského, in: Pojď si sáhnout na Boha, web.katolik.cz, 2004
• Michael Hesemann: Ježíšova tabulka, Němí svědkové z Golgoty