Labutie jazero
Labutie jazero (rus. Лебединое oзеро, lebedinoje ozero) je jedným z najznámejších baletov, ktorý napísal ruský hudobný skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij v roku 1875 - 1876. Pôvodné libreto napísali Vladimir Petrovič Begičev a Vasilij Fiodorovič Geľcer. Ide o klasický balet v štyroch dejstvách, ktorého scenár bol inšpirovaný ruskými ľudovými rozprávkami. Premiéra Labutieho jazera prebehla vo Veľkom baletnom divadle 4. marca 1877 v Moskve. Aj keď existuje veľa variácií Labutieho jazera, väčšina baletných súborov vychádza svojou hudbou a choreografiou z oživenej adaptácie baletného majstra Mariusa Petipa, ktorá bola prvýkrát zinscenovaná v roku 1895 v Petrohrade.
Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Odette (kráľovná labutí): hlavná hrdinka príbehu, krásna princezná, ktorá bola premenená na labuť
- Princ Siegfried: hlavný hrdina príbehu, pohľadný princ, ktorý sa zamiluje do Odette
- Von Rothbart (Červenobradý): nepriateľ, zlý čarodejník, ktorý očaril Odette
- Odília (čierna labuť): dcéra Rothbarta
- Benno von Sommerstern: princov priateľ
- Kráľovná: Siegfriedova matka
- Wolfgang: učiteľ Siegfrieda
- Barón von Stein, Barónka
- Freiherr von Schwarzfels a jeho manželka
- Posol
- Komorník
- Dvorní páni a dvorné dámy, princovi priatelia, hostia, dedinčania, ostatné labute
Charakteristika hlavných postáv
[upraviť | upraviť zdroj]Odette
[upraviť | upraviť zdroj]Princezná Odette je hlavnou baletkou hry. Je premenená na labuť zlým čarodejníkom Rothbartom (Červenobradý) a ľudskú podobu má len v noci. Jej priateľky majú tiež podobu labutí, sú pod rovnakým kúzlom a z Odette urobia svoju kráľovnú. Kráľovná labutí je nútená žiť na brehu jazera, ktoré bolo magicky vytvorené zo sĺz jej smútiacej matky potom, čo Červenobradý uniesol a začaroval Odette (jeho dôvody pre únos nie sú nikdy v hre odhalené.) Jediný spôsob ako kúzlo zrušiť je večná láska medzi Odette a mladým mužom, ktorý jej bude verný, pretože ak sľub večnej lásky poruší, Odette zostane navždy labuťou.
Siegfried
[upraviť | upraviť zdroj]Princ Siegfried je hlavnou mužskou postavou hry (takmer v každej adaptácii má iné meno napriek zachovaniu jeho charakteristických vlastností). Siegfried je mladý princ, plný elánu a nadšenia, ktorý nemá veľký záujem o svoju úlohu princa. Jeho obľúbeným koníčkom je poľovníctvo a často chodí na lov so svojím najlepším priateľom Bennom. V deň jeho 21. narodenín usporiada oslavu so svojimi priateľmi. Tá je však prerušená a takmer úplne zničená príchodom jeho matky, kráľovnej, ktorá mu oznámi, že nadišiel čas, aby sa usadil a oženil. Siegfried to však nemá v úmysle, pretože nie je zamilovaný a chce si naďalej užívať život ako doteraz. Kráľovná mu však dá jasne najavo, že na najbližsom kráľovskom plese si musí vybrať nevestu. Siegfried je z tejto úlohy skľúčený a deprimovaný. Avšak, nastáva ironický obrat. Kŕdeľ labutí preletí cez hrad a vyzbrojený Siegfried odchádza so svojimi spoločníkmi na lov. Hlboko v lese, keď prídu k jazeru, uvidia krásnu labuť s korunou, ktorá pláva k brehu jazera. Predtým ako začnú strieľať sa labuť premení v najkrajšie dievča, aké kedy Siegfried videl. Očarený jej krásou sa do nej ihneď zamiluje. Odette mu vyrozpráva svoj smutný príbeh, ako ju zlý čarodejník premenil na labuť. Celú noc sú spolu, tancujú, ich láska sa pehlbuje a nakoniec jej princ sľúbi večnú lásku. Pozve ju na ples a chce ju za nevestu. Za úsvitu sa Odette musí vrátiť späť do jazera ako labuť a princ zostáva v zúfalstve sám.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]Labutie jazero je hra v štyroch dejstvách.
Úvod
[upraviť | upraviť zdroj](úvod je súčasťou hry iba v niektorých adaptáciách)
Princezná Odette sa prechádza hlboko v lese okolo jazera, kde narazí na čarodejníka Rothbarta. Ten ju a jej priateľky premení na labute.
Prvé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Začína sa oslavou 21.narodenín princa Siegfrieda. Princ dostáva do daru kušu. Zároveň mu matka pripomína, že nadišiel čas, aby se oženil. Na zámku sa pripravuje ples, na ktorom si má princ vybrať nevestu. Po oslave narodenín princ s priateľmi odchádza na lov.
Druhé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Princ je na love pri brehu jazera, kde práve prilietavajú labute. Labute sa však menia v krásne dievčatá. Odmietnutý čarodejník Rothbart zaklial Odette a jej priateľky, aby sa pomstil Odettinej matke. Iba verná láska môže zničiť silu prekliatia a Odette zachrániť. Princ prisahá Odette večnú lásku, to sa mu však nepodarí splniť.
Tretie dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počas plesu Siegfried neustále myslí iba na Odette. Jeho matka ho zavedie k rôznym potencionálnym nevestám, ale on ich všetky odmieta, pretože túži iba po Odette. Ples na zámku je v plnom prúde, keď sa tam zrazu objaví hosť - neznámy cudzinec s jeho dcérou Odíliou, ktorá má podobu Odette. Podvedený princ jej uverí a prisahá jej lásku. Čarodejník mu víťazoslávne odhalí pravú identitu Odílie a vyhlási, že Odette je odteraz navždy v jeho moci.
Štvrté dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Zúfalý princ, ktorý si uvedomil osudovú chybu, beží za Odette k jazeru. Nešťastná Odette mu odpúšťa, ale vysvetľuje mu, že tak či tak je to márne, pretože teraz ostane navždy labuťou. Smrť je pre ňu jediný spôsob ako môže tomuto prekliatiu uniknúť. V tom sa tam objaví Rothbart a princovi pripomína sľub, ktorý dal Odílii. Siegfried vyhlási, že radšej prijme smrť ako život s Odíliou.
Záver
[upraviť | upraviť zdroj]Keď sa Rothbart chystá princa zabiť, Odette sa rozbehne k brehu jazera a skočí do rozbúrenej vody. Siegfried skočí za ňou, aby ju zachránil. Tým, že sa obidvaja obetovali pre lásku, Rothbart a jeho kúzla sú zničené a labute konečne nadobudnú ľudskú podobu. S východom slnka Siegfried a Odette spolu stúpajú k nebu spojení láskou na celú večnosť.
Rôzne interpretácie Labutieho jazera sa líšia svojím záverom. Vo verzii, ktorá sa najviac hrá v Rusku a vo východnej Európe, zvíťazí úprimná láska a pomôže rozbiť kliatbu Rotbarta. V niektorých verziách sa zas princ s Odettou spoločne utopia v jazere, v amerických inscenáciách Odette zvykne z nešťastnej lásky umrieť.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Labutie jazero
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- C.W. Beaumont. The Ballet called Swan Lake (London, 1952)
- Wiley, Roland John. Tchaikovsky’s Ballets: Swan Lake, Sleeping Beauty, Nutcracker (Oxford, 1985, 2/1991)
- Swan Lake, American Ballet Theatre. Retrieved 3 December 2010