Zobrazenie zdroja stránky Panónia (rímska provincia)

[[Súbor:Pannonia01.png|thumb|Mapka Panónie]]
[[Súbor:Pannonia SPQR.png|thumb|Územie Panónie v rámci [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]]]

'''Panónia''' ({{lat|Pannonia}}) bola [[Staroveký Rím|rímska]] [[Provincia (staroveký Rím)|provincia]] medzi stredným [[Dunaj|Dunajom]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]], zriadená za [[Augustus|cisára Augusta]] v rokoch [[6]] - [[9]] po tzv. panónskom povstaní (územie budúcej provincie bolo dobyté už [[12 pred Kr.|12]] - [[9 pred Kr.]]).

==Charakteristika==
Rozkladala sa v dnešnom západnom [[Maďarsko|Maďarsku]] (tzv. [[Zadunajsko|Zadunajsku]]), východnom [[Rakúsko|Rakúsku]] (najmä [[Viedenská panva]]), [[Slovensko|Slovensku]] (len [[Petržalka]], [[Jarovce]], [[Rusovce]], [[Čunovo]] a prípadné predpolia [[Limes Romanus]] pri Dunaji), časti [[Slovinsko|Slovinska]], severnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Srbsko|Srbsku]] v oblasti [[Sirmium|Sirmia]]. Názov Panónia sa používal stáročia po zániku vojenskej a civilnej moci Ríma v tejto oblasti (okolo roku [[400]]).

Pôvodne ju obývali [[Ilýri]] a [[Kelti]], ktorí boli koncom [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] [[romanizácia (dejiny)|romanizovaní]]. Prispelo k tomu zakladanie nových osád a budovanie pevností najmä pozdĺž [[limes Romanus]]. Pôvodne bola Panónia administratívne spojená s [[Dalmácia|Dalmáciou]] v provincii [[Ilýria]], roku [[9]] sa osamostatnila. Za [[Traianus|Trajána]] bola rozdelená na Hornú Panóniu (Pannonia Superior; západná časť) s hlavným mestom [[Carnuntum]] a Dolnú Panóniu (Pannonia Inferior; východná časť) s hlavným mestom [[Budapešť|Aquincum]] (dnešná časť [[Óbuda (mestská štvrť)|Óbuda]]). Za [[Dioklecián]]a došlo k reorganizácii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannonia Secunda. 

Do Panónie smerovali všetky útoky [[germáni|germánskych]] kmeňov z územia [[Slovensko|Slovenska]] a naopak, z Panónie prenikali [[Rimania]] na naše územie. Cez Panóniu sa realizovali vojenské, obchodné i kultúrne styky obyvateľov územia dnešného Slovenska s [[Rímska ríša|rímskym impériom]]. Koncom [[4. storočie|4.]] a začiatkom [[5. storočie|5. storočia]] sa Panónie zmocnili germánske kmene [[Vandali|Vandalov]] a [[Góti|Gótov]]). Roku [[433]] Rím oficiálne územie odstúpil [[Huni|Hunom]]. V 2. štvrtine [[5. storočie|5. storočia]] najmä za [[Atila (kráľ)|Atilu]], patrila k centrálnym oblastiam Hunskej ríše. Po jej zániku ju ovládli [[Gepidi]] a [[Longobardi]].

V polovici [[6. storočia]] sa v Panónii usadili [[Avari]], ktorí vytvorili rozsiahlu ríšu. Koncom 5. a začiatkom [[6. storočia]] začali najmä do severnej Panónie prenikať [[Slovania]], ktorí po úpadku avarskej moci osídlili aj južnú Panóniu. V 2. polovici [[9. storočie|9. storočia]] tu vzniklo [[Blatenské kniežatstvo]] a severná časť niekoľko rokov patrila do Veľkej Moravy. V [[9. storočie|9. storočí]] sa ako Horná Panónia označovalo len okolie Carnunata (medzi Tullnom, [[Győr]]om a [[Szombathely]]) a ako Dolná Panónia ostatné územie.

V roku [[900]]/[[901]] sa do Panónie presunula podstatná časť starých [[Maďari|Maďarov]]. Koncom [[10. storočia]] vznikol v severnej Panónii [[Uhorsko|uhorský štát]] a slovanské osídlenie postupne podliehalo [[maďarizácia|maďarizácii]].

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/panonia.html}}

[[Kategória:Provincie v starovekom Ríme]]
[[Kategória:Historické územia]]