Ústavný činiteľ
Ústavný činiteľ je vo všeobecnosti osoba, ktorá vykonáva funkciu s právomocou, pôsobnosťou, v zložení a forme ustanovenia do funkcie ako to upravuje Ústava Slovenskej republiky.
Takými osobami v ústave sú (v poradí):
- predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (čl.61)
- poslanci obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva VÚC, starosta obce, predseda VÚC (čl.69)
- poslanec NRSR (čl.73-čl.81)
- prezident SR (čl.101)
- členovia vlády- predseda, podpredseda a ministri (čl.108 a nasl.)
- sudcovia ÚSSR (čl.134-čl.138)
- sudcovia (čl.141 a nasl.)
- prokurátori (čl.149 a nasl.)- tu však ústava prenecháva vymedzenie kompetencie a ustanovovanie do funkcie na zákon o prokuratúre ( Zákon č. 153/2001 Z. z.)
- verejný ochranca práv (čl.151a)
Pojem "ústavný činiteľ a vyšší štátny funkcionár" v rokoch 1995 – 2004
[upraviť | upraviť zdroj]Osobitnú definíciu pojmu ústavný činiteľ (legálnu definíciu) bolo možné nájsť v ústavnom zákone o konflikte záujmov (č.119/1995 Z.z.) účinnom v rokoch 1995 až 2004. Tento zákon spájal používal pojem "ústavný činiteľ a vysoký štátny funkcionár" (teda spájal dva pojmy do jedného), ktorý definoval ako:
- prezident SR
- poslanec NR SR
- člen vlády SR
- predseda NKÚ a jeho podpredseda
- sudca ÚS SR
- predseda NS SR a jeho podpredseda
- generálny prokurátor SR a jeho námestník
- vedúci Kancelárie prezidenta SR
- vedúci Kancelárie NR SR
- vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky
- štátny tajomník
- člen Bankovej rady NBS
- riaditeľ Slovenskej informačnej služby
Funkciu vykonávanú "ústavnými činiteľmi a vysokými štátnymi funkcionármi" zákon označoval ako "štátna funkcia".
Tento zákon bol nahradený zákonom č. 357/2004 Z.z., v ktorom bol vyššie uvedený termín nahradený termínom verejný funkcionár, ktorý však zahŕňa oveľa viac funkcií ako vyššie uvedený termín.