Preskočiť na obsah

Čeľustnatce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čeľustnatce

prvý riadok: plakoderm a drsnokožec; druhý riadok: kostnatá ryba a švornožec
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Gnathostomata
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Enyalioides azulae

Čeľustnatce (iné názvy: čeľusťovce[1][2][3][4], čeľustnaté[5], čeľustn(at)é stavovce[6], čeľusťovité stavovce [4] ; lat. Gnathostomata) je v najčastejšom ponímaní veľký taxón (obyčajne nadtrieda) stavovcov. Je opakom taxónu bezčeľustnatce, čiže zahŕňa stavovce s vyvinutými čeľusťami.

Čeľustnatce (podľa vyššie uvedenej definície) okrem štvornožcov sa tradične označujú aj ako čeľustn(at)é ryby[7][8][9], ryby[10] (lat. Pisces) alebo plutvovce[11] (lat. Pisces).

Rôzne významy pojmu čeľustnatce (Gnathostomata)

[upraviť | upraviť zdroj]

a) V širšom zmysle čeľustnatce (resp. vyššie uvedené slov. synonymá; lat. Gnathostamata alebo [od roku 2020] Pan-Gnathostomata[12]) zahŕňajú aj ostrakodermy a (prípadne) konodonty, čiže zahŕňajú aj celé bezčeľustnatce okrem kruhoústnic v užšom zmysle (teda okrem mihúl a sliznatiek). Dôvod pre takéto použitie je ten, že takto definovaný taxón (pravdepodobne) vývojovo tvorí prirodzenú skupinu.[13][12][14]

b) V užšom zmysle sú čeľustnatce (resp. vyššie uvedené slov. synonymá; lat. Gnathostomata alebo [od roku 2020] Apo-Gnathostomata[15]) všetky stavovce okrem bezčeľustnacov - toto je definícia uvedená hore v úvode tohto článku a je to najčastejšia definícia čeľustnatcov.[16][17][15][14]

c) V najužšom (zriedkavom) zmysle sú čeľustnatce (resp. vyššie uvedené slov. synonymá; lat. Gnathostomata) iný názov taxónu Eugnathostomata. Eugnathostomata sú definované ako korunové čeľustnatce v užšom zmysle, čiže sú to čeľustnatce v užšom zmysle (=Apo-Gnathostomata) okrem taxónu plakodermy (Placodermi); inými slovami je to teda súhrnné označenie pre tradičné taxóny drsnokožce, akantódy, kostnaté ryby a štvornožce.[18][19]


Systematika čeľustnatcov v užšom zmysle (t.j. podľa definície b)

[upraviť | upraviť zdroj]

Z vývojového hľadiska patria do bezčeľustnatcov, ale tradične sa zaraďujú oddelene.

Čeľustnatce pozostávajú z nasledujúcich taxónov: †plakodermy, drsnokožce, †akantódy, kostnaté ryby a štvornožce (=najmä obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce). Podrobnosti systému pozri v článkoch stavovce a štvornožce.

Tradične sa čeľustnatce delia na:

  • čeľustnaté ryby (t.j. plakodermy, drsnokožce, akantódy a kostnaté ryby)
  • štvornožce.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Univerzita Komenského - Prírodovedecká fakulta - Informačný list k predmetu Paleontológia (2013) [1]
  2. ↑ KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 339
  3. ↑ stavovce. In: Pyramída.
  4. ↑ a b Placoderma. In: Pyramída.
  5. ↑ čeľustnaté. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 86.
  6. ↑ UŠÁKOVÁ, Katarína; MATIS, Dušan; KOVÁČ, Vladimír. Biológia pre gymnázia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2. S. 49.
  7. ↑ NELSON, Joseph S. Fishes of the World. 4th ed. : Hoboken, N.J. : John Wiley, 2006. 601 s. ISBN 978-0-471-25031-9. S. 34.
  8. ↑ mysho. Krížom-krážom.eu [online]. krizom-krazom.eu, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online. Archivované 2018-06-21 z originálu.
  9. ↑ VALENT, Dušan. Vývojové rady [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.
  10. ↑ ryby. In: Encyklopédia Slovenska V. 1981. S. 185
  11. ↑ BUMERL, J. et al. Biológia 1. 1984. S. 173
  12. ↑ a b Pan-Gnathostomata in: Kevin de Queiroz; CANTINO, Philip D.; GAUTHIER, Jacques A.. Phylonyms (A Companion to the PhyloCode). [s.l.] : CRC Press, 2020. 1352 s. ISBN 978-0-429-82121-9.
  13. ↑ DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online (Fig. 1)
  14. ↑ a b GEOL431 - Vertebrate Paleobiology [online]. geol.umd.edu, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  15. ↑ a b Apo-Gnathostomata in: Kevin de Queiroz; CANTINO, Philip D.; GAUTHIER, Jacques A.. Phylonyms (A Companion to the PhyloCode). [s.l.] : CRC Press, 2020. 1352 s. ISBN 978-0-429-82121-9.
  16. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 213, 237.
  17. ↑ MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  18. ↑ Gnathostomata in: Kevin de Queiroz; CANTINO, Philip D.; GAUTHIER, Jacques A.. Phylonyms (A Companion to the PhyloCode). [s.l.] : CRC Press, 2020. 1352 s. ISBN 978-0-429-82121-9.
  19. ↑ geol.umd.edu, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online. a [2]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čeľustnatce&oldid=7947821“
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy