Preskočiť na obsah

Čop (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čop
Чоп / Csap
mesto
centrum mesta
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Berehovský rajón
Rieka Tisa
Súradnice 48°25′S 22°12′V / 48,417°S 22,200°V / 48.417; 22.200
Najvyšší bod 102/107 m
Rozloha 6,19 km² (619 ha)
Obyvateľstvo 8 765
Hustota 1 415,99 obyv./km²
Primátor Galina Car
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 89500-89509
Predvoľba tel. čísel +380 3137
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Webová stránka: http://chop.org.ua/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čop (ukr., rus., rusín. Чоп (Čop), maď. Csap, rum. Ciop, nem. Tschop) je mesto v západnej časti Ukrajiny, v Zakarpatskej oblasti. Leží na trojmedzí Ukrajiny, Slovenska a Maďarska na brehu rieky Tisa.

V čase medzivojnového Česko-Slovenska bol Čop súčasťou Slovenska – spadal pod okres so sídlom v Kráľovskom Chlmci. V rokoch 1938 – 1945 bol súčasťou Maďarska na základe Prvej viedenskej arbitráže. Po oslobodení Červenou armádou sa stal na základe dohody medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom v roku 1945 súčasťou ZSSR, pričom územie v okolí Čopu bolo postúpené Sovietskému Zväzu a obec Lekárovce dodatočne po petícii pripojená späť k Slovensku. Vtedy Slovensko stratilo 250 km2 územia v okresoch Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany: obce Ašvaň, Batva, Čop, Galoč, Komárovce, Malé Slemence, Palaď, Palov, Rátovce, Surty, Šalamúnová, Téglás[1].

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Čop má približne 9 000 obyvateľov, z ktorých asi 40 % tvoria, Ukrajinci a Rusíni, 40 % Maďari, zvyšok Rómovia, Rusi, Bielorusi, Slováci a Židia.

Čop je známy predovšetkým vďaka tomu, že je prvou ukrajinskou (a predtým sovietskou) stanicou po príjazde zo Slovenska a Maďarska (nachádza sa tu aj cestný priechod do Maďarska). Spoločne s Čiernou nad Tisou a Záhony tak tvorí veľký a zložitý železničný uzol, keďže sa tu stretáva bežný európsky rozchod koľají s ruským. Zastavujú tu teda aj vlaky spájajúce Bratislavu, Košice, Viedeň a Budapešť a cez Čop, Mukačevo a Ľvov s Kyjevom a Moskvou; na vozňoch je potrebné vymeniť podvozky. Ďalšia, menej vyťažená trať vedie cez Užhorod a Sambir do Ľvova. Z Čopu do rumunského Satu Mare vedie obojrozchodná trať cez stanicu Berehovo a Vynohradiv, umožňujúca vedenie vlakov s európskym rozchodom zo Slovenska do Rumunska mimo územie Maďarska.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy