Aachenský mier (1748)
Aachenský mier z roku 1748 (iné názvy: druhý aachenský mier, mier v Aachene, dohoda v Aachene, aachenská zmluva, staršie mier v Cáchach)[1] bola mierová zmluva z 18. októbra 1748, ktorá definitívne potvrdila tzv. drážďanský mier z roku 1745 a znamenala koniec vojny o rakúske dedičstvo.[2]
Mária Terézia prostredníctvom nej dosiahla uznanie svojich nárokov, no zároveň stratila časť rakúskeho územia v Taliansku (Parmu a Piacenzu, v prospech Španielska) a Sliezsko (v prospech Pruska). Naopak Francúzsko jej vrátilo Rakúske Nizozemsko (Belgicko).[1] Súčasťou zmluvy bola medzinárodne uznaná klauzula, ktorá umožňovala Habsburgovcom nástupníctvo aj po ženskej línii.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b HYKISCH, Anton. Mária Terézia: život a doba. [s.l.] : Knižné centrum, 1999. Dostupné online. ISBN 9788088828174. S. 55.
- ↑ a b Aachenský mier. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 15.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |