Arktické ostrovy
Súradnice: 75°S 90°Z / 75°S 90°Z
Arktické ostrovy (v minulosti Franklinove ostrovy) je rozsiahla skupina čiastočne zaľadnených ostrovov v Severnom ľadovom oceáne na sever od Kanady.
Nachádzajúce sa na severnom vrchole Severnej Ameriky a majú rozlohu približne 1 407 770 km2. Táto skupina 36 563 ostrovov v Severnom ľadovom oceáne zaberá veľkú časť teritórií severnej Kanady - väčšinu teritória Nunavut, Severozápadné teritóriá a Yukonské teritóriá. Súostrovie prejavuje niektoré efekty klimatickej zmeny, s niektorými počítačovými odhadmi určujúcimi to, že topenie tam prispeje k zdvihnutiu morskej hladiny o 3,5 cm do roku 2100.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Britské nároky na ostrovy boli založené na prieskumoch Martina Frobishera v 70. rokoch 16. storočia. Kanada mala pôvodne nadvládu len nad časťami ostrova, ktoré odtekali do Foxe Basin, Hudsonovho zálivu a Hudsonovho prielivu. Kanadská nadvláda bola ustanovená do roku 1880, keď ich Británia prepísala Kanade. The District of Franklin - založený v roku 1895 - zahŕňal skoro všetky ostrovy, ale bol rozpustený po stvorení teritória Nunavut v roku 1999. Kanada nárokuje všetky vodné cesty Severozápadného priechodu ako časť kanadských vnútroštátnych vôd, ale USA a väčšina námorných krajín ich považuje za medzinárodné. Nezhoda okolo stavu priechodov vyvolala obavy Kanady o presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, národnej bezpečnosti a celkovej nadvláde. Na východe od Ellesmerovho ostrova leží ostrov Hans, ktorého vlastníctvo je momentálne sporné medzi Kanadou a Dánskom.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrovy sa rozprestierajú asi 2 400 km pozdĺžne a 1 900 km z pevniny ku Cape Columbia, najsevernejšiemu bodu na Ellesmere ostrove. Na západe sú ohraničené Beaufortovým morom; na severozápade Severným ľadovým oceánom; na východe Grónskom, Baffinovým zálivom a Davisovým prielivom; na juhu Hudsonovým zálivom a Kanadskou pevninou. Jednotlivé ostrovy sú od seba oddelené a od pevniny skupinou vodných ciest spolu známych ako Severozápadný priechod. Dva veľké polostrovy, polostrov Boothia a polostrov Melville sa rozprestierajú na sever od pevniny.
Súostrovie sa skladá z 36 563 ostrovov, z ktorých 94 je klasifikovaných ako hlavné ostrovy, sú väčšie ako 130 km2 a dokopy zaberajú plochu 1 400 000 km2. Ostrovy súostrovia s plochou väčšou ako 10 000 km2 v zostupnom poradí sú:
Názov | Poloha* | Plocha | Obyvateľstvo |
---|---|---|---|
Baffinov ostrov | NU | 507 451 km2 | 9 563 |
Viktóriin ostrov | SZT, NU | 217 291 km2 | 1 707 |
Ellesmerov ostrov | NU | 196 236 km2 | 168 |
Ostrov Banks | SZT | 70 028 km2 | 114 |
Ostrov Devon | NU | 55 247 km2 | 0 |
Ostrov Alexa Heiberga | NU | 43 178 km2 | 0 |
Ostrov Melville | SZT, NU | 42 149 km2 | 0 |
Southamptonský ostrov | NU | 41 149 km2 | 718 |
Ostrov princa z Walesu | NU | 33 339 km2 | 0 |
Ostrov Somerset | NU | 24 786 km2 | 0 |
Ostrov Bathurst | NU | 16 042 km2 | 0 |
Ostrov princa Patricka | SZT | 15 848 km2 | 0 |
Ostrov kráľa Williama | NU | 13 111 km2 | 1 279 |
Ostrov Ellef Ringnes | NU | 11 295 km2 | 0 |
Ostrov Bylot | NU | 11 067 km2 | 0 |
*SZT = Severozápadné teritóriá, NU = Nunavut
Po Grónsku sú ostrovy najväčšia svetová arktická plocha pevniny. Ich podnebie je polárne a terén pozostáva z tundry, výnimkou sú vysokohorské oblasti. Väčšina ostrovov je neobývaná. Ľudské osídlenie je extrémne riedke a rozptýlené.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arctic Achipelago na neurčenej Wikipédii.