Asertivita

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.

Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".

Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom.

V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.

Riešenie konfliktov

Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj a únik. Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená.

Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou.

Asertívne riešenie konfliktov

Asertívne riešenie konfliktov vedie

k sebapresadeniu,
k vnútornej spokojnosti,
k spolupráci,
k rozvoju priateľstva,
k pocitu spolupatričnosti,
k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.
k ovládaniu sa

Manipulatívne správanie

Neasertívne správanie býva zväčša aj manipulatívne. Manipulatívne správanie sleduje cieľ skryto a nepriamo. Je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia prostredníctvom asertívnych komunikačných techník odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.

Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie.

Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:

pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania
osvojenie si filozofie asertívneho správania sa
dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník
prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa

Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.

Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.

Pozri aj

Iné projekty

Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Asertivita

Zdroje

Ján Praško: Asertivita v partnerství ISBN 80-247-1246-6
Capponi, V. – Novák, T.: Asertivně do života ISBN 80-247-0989-9
M. J. Smith: When I say no, I feel guilty