Bratislavské oppidum
| Bratislavské oppidum | |
| ulica/námestie | |
 Mince z obdobia oppida
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Nadmorská výška | 150 m n. m. |
| Súradnice | 48°08′39″S 17°06′18″V / 48,14404°S 17,1051°V |
| Vznik | 2. stor. pred Kr. |
 Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bratislavské oppidum bolo keltské (najskôr pravdepodobne bójske, neskôr asi norické) oppidum na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave od konca 2. storočia pred Kr. asi do začiatku 1. stor. po Kr.
Najprv bolo pravdepodobne hlavným mestom bójskeho kvázištátu na strednom Podunajsku, ktorý konkuroval susednému Norickému kráľovstvu v dnešnom Rakúsku. Od 40. rokov 1. stor. pred Kr. bolo asi významným norickým a/alebo rímsko-norickým sídlom.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Bratislavy historici predpokladajú takýto vývoj: Oppidum vzniklo s druhou vlnou príchodu Bójov, t. j. asi po roku 113 pred Kr. Po roku 58 pred Kr. (kedy sa Bójovia podľa prameňov pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva) bolo oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, čo spôsobilo, že bratislavskí Bójovia v rokoch 55 – 44 pred Kr. podľahli Dákom na čele s kráľom Burebistom, ktorí bratislavské oppidum zničili.[1]
Z nálezov v rámci vykopávok na Bratislavskom hrade uskutočnených (najmä) od roku 2008 vyplýva, že oppidum v 40. rokoch pred Kr. nezaniklo úplne a osídlenie tu v zmenenej podobe pokračovalo asi až do začiatku 1. stor. po Kr. Oppidum v období od 40. rokov 1. stor. pred Kr. fungovalo pravdepodobne buď ako rímske sídlo (asi predsunutý rímsky oporný bod), alebo ako sídlo Norikov pod rímskou správou. Je možné, že bratislavské oppidum bolo identické s Carnuntom (názov pochádza z ilýrčiny a znamená Kamenné mesto) spomínamým v správe Caia Vellelia Patercula, v ktorej sa hovorí, že v roku 6 po Kr. sa z tohto norického sídla vybral do boja proti Markomanom Tibérius, syn Augustov, na čele svojho vojska.[2] Carnuntum bolo v tom čase asi hlavným mestom provincie Noricum. Podľa vyjadrenia prof. Wernera Jobsta „Najmä zlaté mince sú jasným dôkazom kráľovskej rezidencie. Kmeňoví vodcovia kniežatstva Norikum povolali architektov a umelcov z Rímskej ríše ...Výsledky archeologického prieskumu [od roku 2008] sú míľnikom v štúdiu rímskej histórie Európy.”[3]
Poloha a charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
Rozkladalo sa zhruba na území medzi Palisádami, Svoradovou ulicou, Hurbanovým námestím, Námestím SNP, Panskou a Laurinskou ulicou a južným svahom bratislavského Hradného vrchu. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej akropoly na západ od Ventúrskej ulice) a štvrtí výrobného charakteru (cca 31,71 ha podhradia na východ od Ventúrskej ulice a na sever od akropoly).
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou Námestia Slobody je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk, evidovaných do roku 1989. K opevneniu sa viažu priekopy z Rudnayovho námestia a murovaný objekt na Kapitulskej ulici. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., Partizánska), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a Michalskou ulicou a Primaciálnym námestím). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú tiež početné.[1]
Mincovňa
[upraviť | upraviť zdroj]Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici. K minciam patria zlaté mušľovité statéry s legendou BIATEC a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida sa evidujú cudzie razby: norické razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legendou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa viacerých názorov[chýba zdroj] sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch 70 – 58 pred Kr.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana, a kol. Najstaršie dejiny Bratislavy. 1. vyd. Bratislava : Elán, 1993. 374 s. ISBN 80-85331-07-1. S. 143-274.
- ↑ ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (ed.). Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 178, 179, 200.
- ↑ KONÍK, Juraj. Na Bratislavskom hrade je stratené hlavné mesto Keltov (+letecké video) [online]. Bratislava: Denník N, 29. január 2015, [cit. 2015-01-31]. Dostupné online.