Hárún ar-Rašíd
Hárún ar-Rašíd (arab. هارون الرشيد – Áron Spravodlivý) (* 17. marec 763, Rej, Irán – † 24. marec 809) bol piaty kalif z dynastie Abbásovcov v rokoch 786 – 809. Je to tradičný hrdina arabského a islamského folklóru (zbierka Tisíc a jedna noc).
Meno
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho celé arabské meno je Hárún ibn Muhammad ibn Abd Alláh ibn Muhammad ibn Alí ibn Abd Alláh ibn Abbás ibn Abd al-Muttalib ibn Hášim ibn Abd Manaf (هارون بن محمد بن عبد الله بن محمد بن علي بن عبد الله بن العباس بن عبد المطلب بن هاشم بن عبد مناف).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Hárún ar-Rašíd bol synom tretieho abbásovského kalifa Al-Mahdího a jeho manželky Al-Chajzurán, bývalej otrokyne z Jemenu, ktorá mala silný vplyv na vládu svojho muža, ako aj jeho nasledovníkov – synov al-Hádího a Hárúna. V mladosti, v rokoch 780 a 782, viedol vojenskú výpravu proti Byzantskej ríši. Dohodnutá mierová zmluva po druhej výprave mu priniesla titul ar-Rašíd (spravodlivý).
14. septembra 786 zomrel za nejasných okolností jeho brat a vtedy vládnuci kalif al-Hádí, čo Hárúnovi otvorilo cestu na trón. Hlavným vezírom (veľkovezírom) jeho vlády sa stal Jahjá ibn Chálid z vplyvnej perzskej rodiny Barmakiovcov. Hárún na jeho radu pozval do Bagdadu veľa učencov prevažne z Indie. Traduje sa, že pred prijatím islamu boli barmakovci budhisti. Členovia rodu Barmak sa stali vezírmi kalifov a udržiavali si silné politické postavenie. Jahjá ibn Chálid sa stal hlavným vezírom a jeho syn Džafar ibn Jahjá vezírom kalifa Hárúna ar-Rašída a fakticky kontrolovali celú štátnu administratívu. Boli považovaní za patrónov mnohých vied a umení. V Bagdade zanechali mnoho významných stavieb, založili prvé dielne na výrobu papiera a zaslúžili sa o rozvoj písomníctva. Počas vlády Hárúna ar-Rašída bola v Bagdade založená knižnica a centrum pre učencov Bajt al-Hikma - Dom múdrosti. Tu vznikli preklady Pytagora, Aristotela, Galéna, Hippokrata, indického Brahmaguptu.
V roku 803 upadla vezírova rodina do kalifovej nemilosti, Jahjá bol uvrhnutý do väzenia, kde v roku 806 zomrel. Jeho syn Dža’far bol popravený, rozštvrtený a časti tela boli vystavené po stranách mosta v Bagdade po dobu troch rokov. Príčina straty dôvery sa vysvetľuje vzťahom vezíra Dža’fara Barmaka a Hárúnovej sestry Abbásy, ktorí napriek zákazu kalifa splodili syna. Historik Ibn Chaldún spochybnil tento príbeh a ako dôvod uvádza neúctivé správanie členov barmakovskej rodiny a enormný nárast mocenského vplyvu rodiny, čím sa stali reálnou hrozbou kalifa.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Hárún ar-Rašíd
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca al-Hádí |
chalífa 786 – 809 |
Nástupca al-Amín |
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harun al-Rashid na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hárún ar-Rašíd
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.