Hórjúdži

Buddhist Monuments in the Horyu-ji Area
Buddhist Monuments in the Horyu-ji Area*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
	Hórjúdži
Štát	Japonsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iv, vi
Identifikačné č.	660
Región**	Ázia a Pacifik
	História zápisu
Zápis	1993 (17. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Hórjúdži (jap: 法隆寺, „Chrám kvitnúceho práva“) je budhistický chrám v japonskom meste Ikaruga v prefektúre Nara. Jeho plné meno je Hórjú Gakumondži (法隆学問寺) čiže „Vzdelávací chrám kvitnúceho práva“, čo napovedá, že chrám slúži nielen ako kláštor, ale i ako seminár. V chrámovom komplexe sa nachádzajú jedny z najstarších drevených budov na svete.

Chrám bol pôvodne založený v roku 604 na príkaz princa Šótoku. Dokončený bol o tri roky neskôr a bol vtedy pomenovaný „Ikaruga-dera“ (斑鳩寺).
V roku 670 chrám zhorel a potom bol postupne obnovovaný až do začiatku 8. storočia. Neskôr sa stal hlavným náboženským centrom Hossó budhizmu.

Veľa z fresiek, sôch a ďalšej výzdoby vo vnútri chrámu, rovnako ako vlastná architektúra, vykazujú známky vply Číny, Korey a Indie.

Hórjúdži je jeden z najstarších budhistických chrámov v Japonsku. Pochádza z doby, kedy budhizmus bol pre Japoncov novým náboženstvom.

Japonská vláda udelila dvadsiatim budovám v chrámovom komplexe status „Národného pokladu“, alebo „Dôležitej kultúrnej pamiatky“. V roku 1993 bol chrám zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Hórjúdži sa delí na dve časti: starší Západný chrám (西院 Sai-in) a na Východný chrám (東院 Tó-in).

Západný chrám

Nandaimon (南大門, „Južná veľká brána“). Vchod do areálu z roku 1438.
Čúmon (中門, „Centrálna brána“). Brána z obdobia Asuka, označuje vchod do vnútorného okrsku Kairó(回廊). Po stranách brány sú najstaršie japonské sochy ochrancov Kongo-rikiši.
Kindó (金堂, „Zlatá sieň“; tiež Kondó). S dátumom vzniku okolo roku 700 je údajne najstaršou drevenou stavbou na svete^[1]. Je tiež známa svojimi mimoriadne cennými sochami a freskami (fresky boli vážne poškodené požiarom v roku 1949).^[2] Stojí vo vnútri Kairó.
Godžútó (五重塔, „Päťposchodová pagoda“). Táto pagoda je najstaršia v Japonsku a slúžila za vzor všetkým ostatným. Tiež stojí vo vnútri Kairó.

Daikódó (大講堂, „Veľká vzdelávacia sieň“). Leží v severnej časti Kairó. Bola postavená v roku 990 a je jednou z najväčších budov v Hórjúdži.
Daihózóden (大宝蔵殿 „Veľká pokladnica“). Moderná budova so stálou chrámovou expozíciou.
Tódaimon (東大門, „Východná veľká brána“). Delí celý komplex na západnú a východnú časť.

Východný chrám

Jumedono (夢殿, „Pavilon snov“). Postavený v roku 739 na mieste budovy, kde žil princ Šótoku.

Ďalšie budovy

Chrám Čúgú-dži (中宮寺). Samostatný chrám pri severovýchodnom okraji komplexu. Pôvodne bol rezidenciou Šótokuovej matky. Je známy vďaka svojej soche boddhisattva Miroku (Budúci Budha).

Fotogaléria

Kondó
Jumedono, stavba spojovaná s princom Šótoku
Socha strážcu v Hórjúdži
Godžú-no-Tó, päťposchodová pagoda

Referencie

↑ BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 308.
↑ BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 239.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hórjúdži
Horyuji cestovný sprievodca z Wikivoyage

Externé odkazy

Oficiálna stránka UNESCO
Oficiálna stránka Archivované 2004-04-02 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hórjúdži na českej Wikipédii.

[1] BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 308.

[2] BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 239.

[1]

[2]