Horné Orešany
O vodnej nádrži pozri Horné Orešany (vodná nádrž).| Horné Orešany | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Región | ZMO - Jaslovské Bohunice |
| Nadmorská výška | 200 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′58″S 17°26′22″V / 48,466111°S 17,439444°V |
| Rozloha | 21,57 km² (2 157 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 948 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 90,31 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1296 |
| Starosta | Marek Boháček[3] (nezávislý) |
| PSČ | 919 03 |
| ŠÚJ | 507067 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Horné Orešany | |
| Webová stránka: horneoresany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Horné Orešany (nem. Nussdorf, maď. Felsődiós ) sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie z roku 1770.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Horné Orešany sú písomne doložené v listine z roku 1296 pod menom Dious. Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v roku 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlátka, pod ktorý Horné Orešany patrili.
Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. Obec sa na konci 14. a v 15. storočí volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatín Uhorska Mikuláš z Gory.
V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli – kráľovská dedina.
V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti, vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. storočí získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z roku 1582. V mestečku boli cechy mlynárov a ševcov (obuvníkov). V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak). V rokoch 1936 – 1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. Panstvo malo v chotári obce tri rybníky.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- František Zaťko (* 1896 – † 1984) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 57 rokov), pedagóg[4]
- František Petrašovič (* 1913 – † 1959) – sochár
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavol Jedlička (* 1844 – † 1917) – katolícky farár, rektor seminára, cirkevný a regionálny historik, náboženský spisovateľ[5]
Víno
[upraviť | upraviť zdroj]V blízkych regiónoch sa začalo vinohradníctvo rozširovať v čase vzniku obce, teda už v 12. – 13. storočí, odkedy pochádza prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch. Spomínajú sa ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis v roku 1296. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi, dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. V roku 1388 ju daroval kráľ Žigmund Stiborovi neskôr obec patrila panstvu Smolenice, ktoré evidovalo a vyberalo desiatky vína. Mnoho vinohradov tu mali trnavskí mešťania.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Na náučnom chodníku Majdan sa na desiatich zastávkach možno dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o prírodných a historických zaujímavostiach tejto lokality. Dĺžka trasy je 5,9 km s prevýšením 110 m a vedie cez južný svah vrchov Rekompek a Dlhý Vrch po lokalitu Močiar.
Z obce vychádza 
(modrá) turistická trasa 2445 na rázcestie Zabité.
Obrázky
[upraviť | upraviť zdroj]-
Orešanská priehrada -
Orešanská priehrada -
Pohľad na Orešany v zime -
Horné Orešany -
Pole za Hornými Orešanmi
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 289 – 290.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 – 30.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Orešany
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- http://www.lomoz.sk/tabule/ - náučné tabule Horné Orešany