Hviezdokopa
Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktorých gravitácia drží pokope. Rozlišujeme dva odlišné typy hviezdokôp: guľové hviezdokopy sú tesné skupiny stoviek tisícov veľmi starých hviezd, zatiaľ čo otvorené hviezdokopy obsahujú menej ako niekoľko stoviek hviezd a sú často veľmi mladé. Otvorené hviezdokopy sa časom narúšajú pôsobením gravitačných vplyvov gigantických molekulárnych oblakov, ktoré sa pohybujú naprieč galaxiou, avšak členovia hviezdokopy pokračujú v pohybe približne v tom istom smere, hoci už nie sú gravitačne spútaní; vtedy sa nazývajú hviezdne zoskupenia, niekedy tiež pohybujúca sa skupina.
Astronomický význam hviezdokôp
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdium hviezdokôp je veľmi dôležité v rozličných oblastiach astronómie. Pretože všetky hviezdy v hviezdokope vznikli približne v tom istom čase, odlišné vlastnosti týchto hviezd sú zapríčinené iba rozličným množstvom hmoty, ktoré ich tvorí, a preto sa teórie hviezdnej evolúcie spoliehajú na pozorovania otvorených a guľových hviezdokôp.
Hviezdokopy sú tiež rozhodujúcim krokom v určovaní vzdialenostnej mierky vo vesmíre. Niekoľko z najbližších hviezdokôp je dosť blízko na to, aby bolo ich vzdialenosti možné odmerať použitím paralaxy. Pre tieto hviezdokopy sa dá zostaviť Hertzsprungov-Russellov diagram, ktorý má absolútne známe hodnoty na osi svietivosti. Po zostavení podobných diagramov pre hviezdokopy, ktorých vzdialenosť nie je známa, môže byť porovnaná pozícia hlavnej postupnosti s pozíciou prvej hviezdokopy, a tak sa dá určiť vzdialenosť.
Otvorená hviezdokopa
[upraviť | upraviť zdroj]Otvorené hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktorých počet nepresahuje niekoľko tisíc hviezd. Väčšinou sú oveľa mladšie, ako guľové hviezdokopy, často obsahujú zvyšky svojej materskej hmloviny, v ktorej dokonca ešte môže prebiehať hviezdotvorba. Nachádzajú sa v diskoch špirálových galaxií, alebo v nepravidelných galaxiách. Ich gravitačné väzby sú pomerne slabé a hviezdokopy sa časom rozpadajú na jednotlivé hviezdy. Najznámejšia otvorená hviezdokopa, ľahko viditeľná voľným okom sa nazýva Plejády v súhvezdí Býk. Ďalšie otvorené hviezdokopy viditeľné za vhodných atmosférických podmienok voľným okom sú Chí a H Persei v súhvezdí Perzeus alebo M7 v súhvezdí Škorpión.
Guľová hviezdokopa
[upraviť | upraviť zdroj]Guľové hviezdokopy obsahujú od tisícok po milióny hviezd. Majú výrazne sférický tvar a v špirálových galaxiách sa nachádzajú v blízkosti ich jadier. Medzi členmi guľovej hviezdokopy sú silné gravitačné väzby a preto sa nerozpadajú. V našej Galaxii poznáme len guľové hviezdokopy tvorené veľmi starými hviezdami. V iných galaxiách sú pozorované aj tzv. modré guľové hviezdokopy, ktoré obsahujú mladé hviezdy. Známa je napríklad hviezdokopa M13 v Herkulovi.
Pohybová hviezdokopa
[upraviť | upraviť zdroj]Pohybová hviezdokopa je otvorená hviezdokopa, ktorá je k Slnečnej sústave tak blízko, že jej jednotlivé hviezdy majú veľkú uhlovú vzdialenosť. Na ich príbuznosť poukazuje len ich spoločný pohyb jedným smerom. Jednou z najznámejších pohybových hviezdokôp je Ursa Maior (Veľká Medvedica), do ktorej patria aj hviezdy Mizar, Alcor, Alioth, Megrez, Phecda a Merak zo súhvezdia Veľká medvedica.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- protohviezda
- Hviezdokopa Hodge 301
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezdokopa