Preskočiť na obsah

Hybridizácia (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hybridizácia alebo hybridizácia elektrónových dráh je kombinácia (kríženie) energeticky rozdielnych orbitálov s1, px1, py1 a pz1, pričom vznikajú energeticky rovnaké rovnocenné hybridné orbitály, ktoré môžu vytvárať rovnocenné väzby. Aby mohla hybridizácia vôbec nastať, je potrebné, aby atóm prešiel do excitovaného stavu, tj. aby sa v spomínaných orbitáloch nachádzali len nespárené elektróny. Keby elektróny kovov alkalických zemín spolu s berýliom a horčíkom neexcitovali a ich orbitály by sa nehybridovali, netvorili by žiadne zlúčeniny, z dôvodu, že ich valenčná elektrónová konfigurácia je všeobecne ns2. Teda nemajú v orbitále s žiadne nespárené elektróny, ktoré by tvorili väzby. Poznáme 3 základné typy hybridizácie: sp, sp2 a sp3.

Hybridizácia sp

[upraviť | upraviť zdroj]
Orbitály s1 a px1 vytvoria 2 lineárne orbitály sp

Nastáva keď sa zhybridujú orbitály s1 a px1 a vzniknú dva sp-orbitály, ktoré sa usporiadajú tak, aby sa čo najmenej odpudzovali. Teda zvierajú uhol 180o. Takýto atóm môže tvoriť len dve σ-väzby. Ak má atóm k dispozícii aj navzájom kolmé nezhybridované p y1 alebo aj pz1-orbitály, môže tvoriť jednu prípadne dve π-väzby (môže tvoriť dvojitú alebo trojitú väzbu). Všeobecne sa dá povedať, že môže nastať u atómov od II.A po IV.A skupinu.

Príklad sp hybridizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

(Hrubo označené orbitály sa hybridujú a tvoria v molekule σ-väzby, prípadné nehybridované orbitály tvoria v molekule π-väzby)

  • BeCl2

Valenčná elektrónová konfigurácia Be: 2s2

Excitovaná valenčná elektrónová konfigurácia Be: 2s1 2px1

  • CH≡CH

Valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s2 px1 py1

Excitovaná valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s1 px1 py1 pz1

Hybridizácia sp2

[upraviť | upraviť zdroj]
Orbitály s1, px1 a py1 vytvoria 3 lineárne orbitály sp2

Nastáva keď sa zhybridujú orbitály s1, px1 a py1 a vznikajú tri sp2-orbitály. Usporiadajú sa tak aby sa čo najmenej odpudzovali, teda zvierajú uhol 120o a smerujú do vrcholov rovnostranného trojuholníka. Takýto atóm môže tvoriť tri σ-väzby. A ak má atóm k dispozícii kolmý nezhybridovaný pz1-orbitál, môže tvoriť jednu π-väzbu (môže tvoriť dvojitú väzbu). Všeobecne sa dá povedať, že môže nastať u atómov od III.A po IV.A skupinu.

Príklad sp2 hybridizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

(Hrubo označené orbitály sa hybridujú a tvoria v molekule σ-väzby, prípadné nehybridované orbitály tvoria v molekule π-väzby)

  • BF3

Valenčná elektrónová konfigurácia B: 2s2 px1

Excitovaná válenčná elektrónová konfigurácia B: 2s1 px1 py1

  • CH2=CH2

Valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s2 px1 py1

Excitovaná valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s1 px1 py1 pz1

Hybridizácia sp3

[upraviť | upraviť zdroj]
Orbitály s1, px1, py1 a pz1 vytvoria 4 orbitály sp3 usporiadané do rohov pravidelného štvorstena

Nastáva keď sa zhybridujú orbitály s1, px1, py1 a pz1 a vznikajú štyri sp3-orbitály. Usporiadajú sa tak aby sa čo najmenej odpudzovali, zvierajú uhol 109°28' a smerujú do vrcholov pravidelného štvorstena. Takýto atóm môže tvoriť štyri σ-väzby. Keďže nemá p-orbitál s 1 nespáreným elektrónom, netvorí π-väzby. Všeobecne sa dá povedať, že môže nastať u atómov IV.A skupiny.

Príklad sp3 hybridizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

(Hrubo označené orbitály sa hybridujú a tvoria v molekule σ-väzby)

  • CH3-CH3

Valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s2 px1 py1

Excitovaná valenčná elektrónová konfigurácia C: 2s1 px1 py1 pz1

pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy