Kapor obyčajný
| Kapor obyčajný | |
 Kapor obyčajný | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cyprinus carpio Linné, 1758 | |
 Areál rozšírenia pôvodný areál
introdukovaný | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kapor obyčajný alebo kapor sazan (divoká forma)[2] (lat. Cyprinus carpio) je ryba z čeľade kaprovité (lat. Cyprinidae). Je najväčšou kaprovitou rybou na Slovensku.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho pôvodný areál rozšírenia zahŕňal povodia Čierneho mora, Kaspického mora a Aralského jazera. Introdukovaný bol do celého sveta. Ako rybničnú rybu ho chovali aj starí Rimania. V súčasnosti sa chová ako potrava alebo na športový rybolov.[3][4]
Stavba tela
[upraviť | upraviť zdroj]Základné časti sú hlava, trup, chvost. Na hlave má oči, ústa, hmatové fúzy, chuťové a čuchové jamky. Bočná čiara vníma nárazy vĺn, tlaku a smer vody. Dýchanie prebieha žiabrami, chránia ich žiabrové viečka. Telo má pokryté šupinami, vďaka ktorým sa určuje vek ryby.
Divá forma kapra má pretiahnuté, bočne trochu sploštené telo. Rybničná forma má trup vyšší. Ústa sú koncové, vysunutelné, na hornom pysku sú štyri fúziky (dva dlhšie a dva kratšie). Ošupenie kapra je pre každú formu iné, zvlášť charakteristické: šupinaté kapry sú po celom tele pokryté šupinami, riadkové kapry (pološupinaté) majú šupiny, ktoré sa tiahnu od hlavy cez stred tela ku chvostovej plutve. Zrkadlové kapry majú šupiny okolo plutiev, najmä chrbtovej. Kapor lysec (hladký) je takmer hladký. Občas sa objavia šupiny pri prsných plutvách a bruchu. V rámci týchto foriem môžu byť tzv. širokochrbtové alebo vysokochrbtové typy kapra.
Sliz na pokožke a šupinách znižuje trenie pri pohybe vo vode. Na hlave má hmatové fúziky, pretože očami vie rozlišovať len svetlo a tmu (ako väčšina rýb). Bočnou čiarou vníma nárazy vín, tlak vody a smer prúdenia vody.
Plutvy
[upraviť | upraviť zdroj]- nepárne
- chvostová (umožňuje pohyb)
- análna
- chrbtová
- párne
- brušné
- prsné
Spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]Obľubuje teplé a hlboké tečúce vody a nie je náročný na hladisku kyslíka alebo znečistenie. V mladosti požiera planktón a v dospelosti bentos.[3]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Neresením v máji až júli. Samička v plytkej vode lepí ikry (vajíčka) na rastliny a samček vypúšťa mlieč (spermie). Ikry neochraňuje.[3] Po oplodnení sa vyliahne malá rybka – plôdik.
Samce sú pohlavne dospelé asi od 3 a samice od 4 rokov (podľa lokality). Dožiť sa môže aj 50 rokov a neresí sa každý rok.[4]
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Divoká forma je na Slovensku zákonom chránená.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2008.01. Prístup 31. augusta 2022.
- ↑ KOŠČO, Ján; KOČIŠOVÁ, Jana; HRABKOVSKÝ, Branislav; HAJDÚ, Juraj; FALATOVÁ, Lucia. Ichtyológia II : učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II. prvé. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1240-2.
- ↑ a b c Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. S. 115.
- ↑ a b KOTTELAT, Maurice; FREYHOF, Jörg. Handbook of European Freshwater Fishes. [s.l.] : Publications Kottelat, 2007. 646 s. ISBN 978-2-8399-0298-4. S. 147 - 148.
- ↑ vyhláška 158/2014 Z.z.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapor obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kapor obyčajný