Preskočiť na obsah

Kjúšu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 33°00′S 130°00′V / 33,0°S 130,0°V / 33.0; 130.0

Kjúšu
(九州)
Štát Japonsko
Najvyšší bod
 - poloha Sopka Kúdžú
 - výška 1,791 m m n. m.
Rozloha 36 782,37 km² (3 678 237 ha)
Obyvateľstvo 12,650,847 (Jún 2 022)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Poloha ostrova Kjúšu
Región Kjúšú

Kjúšu (slovenský normovaný názov) alebo Kjúšú (jap. 九州Kjúšú – Deväť provincií) je tretí najväčší japonský ostrov a súčasne najjužnejší a najzápadnejší ostrov z hlavných štyroch ostrovov Japonska a tradičný japonský región. Považuje sa za rodisko japonskej civilizácie.

Ostrov Kjúšú je hornatý a nachádza sa tu najaktívnejšia japonská sopka Aso, vysoká 1591 metrov. Nachádza sa tu mnoho ďalších znakov tektonickej činnosti vrátane početných oblastí s termálnymi prameňmi. Najznámejšie z nich sa nachádzajú v Beppu na východnom pobreží a v okolí hory Aso v strednej časti Kjúšú. Ostrov je od Honšu oddelený prielivom Kanmon. Ako najbližší ostrov k ázijskému kontinentu[1] je z historického hľadiska vstupnou bránou do Japonska.[2]

Celková rozloha ostrova je 36 782,37 km2 (14 201,75 km²), čo z neho robí 37. najväčší ostrov na svete, je o niečo väčší ako ostrov Taiwan 35 808 km2 (13 826 km²),[3] najvyššia nadmorská výška je 1791 metrov na sopke Kudžú.[4]

Názov Kjúšú pochádza z deviatich starovekých provincií Saikaidó, ktoré sa na ostrove nachádzali: Čikuzen, Čikugo, Hizen, Higo, Buzen, Bungo, Hjúga, Osumi a Sacuma.[5]

Dnešný región Kjúšú (九州地方 – Kyjúšú čihó) je politicky vymedzený región, ktorý pozostáva zo siedmich prefektúr na ostrove Kjúšú (zahŕňa aj bývalú Cušimu a Iki, ako súčasť Nagasaki) a prefektúry Okinawa na juhu:

Populácia

[upraviť | upraviť zdroj]

V Kjúšú je 10,3% obyvateľstva Japonska.[6] Väčšina obyvateľstva Kjúšú je sústredená na severozápade v mestách Fukuoka a Kitakjúšu, pričom populačné koridory sa tiahnu juhozápadne do Sasebo a Nagasaki a na juh do Kumamota a Kagošimy. Okrem mesta Oita a mesta Mijazaki vykazuje východné pobrežie všeobecný pokles populácie.

Politicky je Kjúšú popisovaný ako bašta Liberálno-demokratickej strany.[7]

Podľa údajov z japonského sčítania ľudu[8][9] zaznamenal región Kjúšú spolu s Rjúkjú (prefektúrami Okinawa a Kagošima) približne od roku 2000 veľký pokles obyvateľstva. Celkový pokles obyvateľstva je však mierny vzhľadom na pomerne vysokú pôrodnosť Rjúkjúčanov v rámci rjúkjúskych krajín (Okinawa a Kagošima) aj v celom regióne Kjúšú. Okrem toho aj ostatné prefektúry v Kjúšú majú, v porovnaní so zvyškom Japonska, mimoriadne vysokú celkovú mieru pôrodnoosti. Rjúkjúčania sú pôvodnou menšinovou skupinou v Japonsku.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kjúšu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LOUIS-FRÉDÉRIC. Japan Encyclopedia. [s.l.] : Harvard University Press, 2002. Google-Books-ID: p2QnPijAEmEC. Dostupné online. ISBN 978-0-674-01753-5. (po anglicky)
  2. COBBING, Andrew. Kyushu: gateway to Japan: a concise history. Folkestone : Global Oriental, 2009. (Brill eBook titles 2010.) ISBN 978-90-04-21312-8.
  3. Discover the Geography of the 4 Main Islands of Japan [online]. ThoughtCo, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Japan Ultra-Prominences [online]. www.peaklist.org, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online.
  5. COBBING, Andrew. Kyushu: gateway to Japan: a concise history. Folkestone : Global Oriental, 2009. (Brill eBook titles 2010.) ISBN 978-90-04-21312-8.
  6. BOQUET, Yves. The Philippine Archipelago. Cham : Springer, 2017. (Springer Geography.) ISBN 978-3-319-51926-5.
  7. Japanese voters want a plan to handle a declining population. The Economist. Dostupné online [cit. 2024-12-10]. ISSN 0013-0613.
  8. Fukuoka (Japan): Prefecture, Major Cities & Towns - Population Statistics, Maps, Charts, Weather and Web Information [online]. www.citypopulation.de, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online.
  9. Japan Prefectures Population from 1920 and Area [online]. www.demographia.com, [cit. 2024-12-10]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyushu na anglickej Wikipédii.

pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy