Kostol svätého Jakuba (Brno)
| Kostol svätého Jakuba | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Juhomoravský kraj |
| Mesto | Brno |
| Mestská časť | Brno-střed |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| - diecéza | Brnianska diecéza |
| - dekanát | Brno |
| Adresa | Jakubské náměstí, 602 00 Brno-město |
| - súradnice | 49°11′48″S 16°36′30″V / 49,19667°S 16,60844°V |
| Architekti | Anton Pilgram, Antonio Gabri |
| Štýl | gotika |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 1592 (dostavba veže s helmicou) |
  Česko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci Brna (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Church of Saint James (Brno) | |
| Webová stránka: Web miestnej farnosti | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Jakuba je neskorogotický trojloďový kostol, nachádzajúci sa na Jakubskom námestí v brnenskej mestskej časti Brno-střed, ktorého história siaha až do začiatku 13. storočia.[1] V roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Českej republiky.[2] Nachádza sa v ňom hrobka slávneho obrancu Brna Louisa Raduita de Souches. Na strope kostola sú umiestnené cechovné znaky, erby šľachtických rodov i niekoľko monogramov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne bol kostol určený hlavne pre nemecké obyvateľstvo, ktoré sa usadilo okolo dnešnej Běhounskej ulice. Jeho vznik sa predpokladá v období vlády Vladislava Jindřicha, teda medzi rokmi 1201 – 1222.[1] Roku 1340 bola v pivnici vedľajšieho domu, ktorý kostolu pred smrťou odkázal miestny vikár, zriadená kostnica.[1] V tejto dobe sa už okolo kostola nachádzal cintorín, ktorý bol v nasledujúcich desiatich rokoch rokoch postupne rozšírený.[1] V rokoch 1368 – 1405 vzniklo okolo kostola niekoľko kaplniek (Božieho tela, Sv. Mórica a Sv. Voršily), čo vytvorilo zvláštny urbanistický komplex.[1]
Stavba
[upraviť | upraviť zdroj]
Stavba kostola, v podobe v akej ju s určitými zmenami poznáme dnes, začala už pred husitskými vojnami. Bola však postavená len chórová časť, piliere a obvodové múry. Od roku 1502 začal na stavbe pracovať staviteľ Anton Pilgram, ktorý postavil severnú loď s portálom. Zastrešenie bolo dokončené pravdepodobne ešte pred rokom 1530. Stavba kostolnej veže začala v 20. rokoch 16. storočia, v roku 1592 ju Antonio Gabri zvýšil o časť s hodinami a dokončil ju Šimon Tauch, ktorý na vežu nasadil renesančnú helmicu.[1] Výška veže je 92 metrov. Počas tridsaťročnej vojny nebol kostol poškodený, vďaka čomu zostala zachovaná jeho podoba, prevažne neskoro gotická.[1]
Cintorín, ktorý sa pri kostole nachádzal, bol okolo roku 1784 zrušený a spolu s ním postupne zanikol i komplex kaplniek. Do kostola bolo následne premiestnených niekoľko náhrobných kameňov, pričom v súčasnosti sa ich tu nachádza šesť. Kostol nezasiahla ani barokizácia, no v roku 1878 prešiel necitlivo prevedenou regotizáciou. V rokoch 1900 – 1901 vznikla pri kostole novogotická fara podľa návrhu Aloisa Prastorfa a Germana Wanderleya.
Kostnica
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2001 bola počas archeologického prieskumu pred úpravami Jakubského námestia objavená druhá najväčšia kostnica v Európe.[3][4] Verejnosti je prístupná od 22. júna 2012[5] a podľa odhadov sa v nej nachádza viac ako päťdesiattisíc ostatkov.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g KUČA, Karel. Brno – vývoj města, předměstí a připojených vesnic. Praha : Nakladatelství Baset, 2000. ISBN 80-86223-11-6. S. 288,289.
- ↑ NAŘÍZENÍ VLÁDY ze dne 16. srpna 1995 [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2011-02-13]. Dostupné online.
- ↑ HANUŠ, Vlastimil. Brněnská kostnice je druhá největší v Evropě [online]. 4.3.2008, [cit. 2011-01-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Turistické informační centrum města Brna. Kostnice u sv. Jakuba/Historie [online]. [Cit. 2011-07-21]. Dostupné online. Archivované 2013-11-03 z originálu.
- ↑ Turistické informační centrum města Brna. Kostnice u sv. Jakuba [online]. [Cit. 2011-07-21]. Dostupné online. Archivované 2012-04-01 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska 1. A-I. Praha : Academia, 1994. 651 s. ISBN 80-200-0474-2.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jakuba (Brno)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kostel svatého Jakuba (Brno) na českej Wikipédii.