Lin Piao
| Lin Piao | |
 | |
| Bývalý minister obrany Čínskej ľudovej republiky | |
|---|---|
| V úrade 1959 – 1971 | |
| Bývalý podpredseda Ústredného výboru Komunistickej strany Číny | |
| V úrade 1959 – 1971 | |
| Bývalý vicepremiér Čínskej ľudovej republiky | |
| V úrade 1954 – 1971 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 5. december 1907 |
| Úmrtie | 13. september 1971 (63 rokov) Öndörkhaan, Mongolsko |
| Politická strana | Komunistická strana Číny |
| Profesia | Politik a vojak |
| Odkazy | |
 | Lin Piao (multimediálne súbory) |
Lin Piao (čín. 林彪 – Lin Piao, pchin-jin: Lín Biāo; * 5. december 1907 – † pravdepodobne 13. september 1971) bol čínsky komunistický vojvodca v občianskej vojne proti Kuomintangu a vo vojne proti Japonsku.
Bol považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA). Pripisuje sa mu, že vydal tzv. červenú knižku Mao Ce-tungových citátov, ktorá sa mala stať akýmsi kánonom maoizmu.
Narodil sa v dobre fungujúcej rodine obchodníkov v Chuang-kangu v provincii Chu-pej. V roku 1925 sa na strednej škole pripojil k satelitnej organizácii Čínskej komunistickej strany, a ešte v tom istom roku odišiel do Kantonu, kde začal chodiť na vojenskú akadémiu Whampoa. Po dokončení štúdií bol pridelený v roku 1926 k nezávislému pluku. Zúčastnil sa prvej fázy Severného pochodu a bol povýšený na veliteľa roty. Vtedy sa pripojil ku Komunistickej strane Číny. Od októbra 1934 sprevádzal Mao Ce-tunga počas Dlhého pochodu až do provincie Šen-si v roku 1935.[1] V roku 1938 bojoval v bitke v Šen-si, kde bol vážne zranený. Následne sa tri roky zotavoval v Moskve.[2]
Velil komunistickým vojskám, ktoré v roku 1949 obsadili Peking. Po ukončení druhého zasadnutia VIII. zjazdu KS Číny sa konalo plenárne zasadnutie Ústredného výboru, na ktorom bol Lin Piao zvolený za podpredsedu ÚV KS Číny a za člena politbyra. Neskôr v roku 1959 nastúpil do funkcie ministra národnej obrany na miesto Pcheng Te-chuaja.[3] Krátko po vymenovaní zrušil hodnosti v armáde a obnovil systém politických komisárov, presadzoval politizáciu armády.[4] V rokoch 1966 – 1971, teda v prvej fáze tzv. Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, bol designovaným nástupcom Mao Ce-tunga na čele Komunistickej strany Číny.
Zahynul údajne pri zrútení svojho lietadla nad severným Mongolskom, keď sa pokúšal utiecť do Sovietskeho zväzu v obavách, že bude obvinený z pokusu o štátny prevrat. Podľa oficiálnej správy utekal z krajiny, pretože bolo odhalené jeho sprisahanie a pokus o zavraždenie Maa. Spolu s Lin Piaom zahynuli aj jeho manželka a syn.[5] Keďže bol Lin Piao v tom čase veľmi prominentnou postavou, tak táto udalosť nemohla byť verejnosti oznámená naraz, ale postupne vo vlnách.[6] Až na X. zjazde KS Číny v roku 1973 bolo národu oznámené, prečo pred dvoma rokmi Lin Piao zmizol a okrem iného bola zmenená ústava, pretože ústava prijatá v roku 1969 určila Lin Piaa Mao Ce-tungovým nástupcom.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LEUNG, Pak-Wah. Historical dictionary of the Chinese Civil War. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2002. 191 s. ISBN 0-8108-4435-4.
- ↑ LEE, Khoon Choy. Pioneers of modern China: understanding the inscrutable Chinese. River Edge, NJ : World Scientific Pub, 2005. 549 s. ISBN 981-270-090-0.
- ↑ a b BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky: (1949–2018). Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.
- ↑ JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2022. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.
- ↑ KHÉTSUN, Tubten; AKESTER, Matthew. "The Lin Biao Affair." In Memories of Life in Lhasa Under Chinese Rule. New York : Columbia University Press, 2007. 344 s. ISBN 9780231142861.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lin Piao
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lin Piao na českej Wikipédii.