Preskočiť na obsah

MPEG-4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

MPEG-4 je skupina štandardov primárne určená na kompresiu videa a audiovizuálnych (AV) digitálnych dát, predstavená v roku 1998. Bola vyvinutá pracovnou skupinou Moving Picture Experts Group (MPEG) a zahŕňa skupinu audio a video kódovacích štandardov a príbuzných technológií vydaných pod formálnym označením ISO/IEC 14496. MPEG-4 sa používa pre webové (strímované médiá) a distribúciu na CD alebo Blu-ray, na videokonverzáciu (videotelefónmi), a televízne vysielanie, kde sa prejavuje výhoda veľkej kompresie AV strímu. Viaceré MPEG-4 štandardy sú aj v roku 2017 stále vo vývoji.

MPEG-4 prebral mnohé vlastnosti z MPEG-1 a MPEG-2 a iných príbuzných štandardov, ale tiež pridal nové rozširenia ako VRML, podporu pre 3D rendering, objektovo-orientované kompozitné súbory (ako audio, video a VRML objekty), podporu pre DRM a rôzne typy spolupráce. AAC (Advanced Audio Codec) (Pokročilý audio kódek) bol štandardizovaný ako doplnok MPEG-2 (ako Part 7), predtým než bol vydaný MPEG-4.

MPEG-4 je stále sa vyvíjajúci štandard a je rozdelený na 28 častí. Nanešťastie, firmy propagujúce MPEG-4 nešpecifikujú jednotlivé úrovne kompatibility. Kľúčové časti sú: MPEG-4 part 2 (MPEG-4 SP/ASP, používaný kodekmi ako DivX, Xvid, Nero Digital a 3ivx a tiež Quicktime 6) a MPEG-4 part 10 (MPEG-4 AVC/H.264, využívaný enkodérom x264, v Nero Digital AVC, v Quicktime 7, a tiež next-gen DVD formátmi ako HD DVD a Blu-ray).

Implementácia mnohých vlastností MPEG-4 je ponechaná na programátorov, aby sa rozhodli, či ich chcú implementovať. To znamená, že sa vyskytujú aj nekompletné implementácie MPEG-4 štandardu. Preto bol zavedený koncept "profilov" a "levelov" dovoľujúc, aby bola definovaná špecifická množina vlastností podľa potreby, pre určitú podmnožinu aplikácií.

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 poskytuje súhrn technológií pre programátorov, a rôznych poskytovateľov služieb ako aj konečných používateľov.

  • MPEG-4 umožňuje programátorom vytvoriť objekty majúce vlastnosti lepšej adaptability a flexibility, za účelom zlepšenia kvality služieb a technológií ako je digitálna televízia, grafická animácia, WWW a ich rozšírení. Štandard dovoľuje programátorom lepšie kontrolovať obsah a bojovať efektívnejšie proti porušovaniu autorských práv.
  • Mnohí provajderi využvajú MPEG-4 pre transparentnosť dát. S pomocou štandardných procedúr, môžu byť dáta transformované do rôznych signálov kompatibilných s akoukoľvek sieťou.
  • Formát MPEG-4 poskytuje užívateľom interakciu s animovanými objektmi.
  • Štandardizovaný DRM, známy v MPEG komunite ako Intellectual Property Management and Protection (IPMP).

MPEG-4 formát tiež umožňuje:

  • Multiplexing a synchronizáciu dát, združených s objektmi, ktoré môžu byť neskôr prenesené cez sieť.
  • Interakciu s audio-vizuálnou scénou, na strane prijímača.

MPEG-4 časti

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 pozostáva z viacerých štandardov označovaných ako "parts" (časti) zahrňujúc nasledovné:

  • Part 1 (ISO/IEC 14496-1): Systémy: Popisuje synchronizáciu a multiplexing videa a audia. Napr. Transportný strím.
  • Part 2 (ISO/IEC 14496-2): Vizuál: Kompresný formát pre vizuálne dáta (video, nehybné textúry, syntetické obrázky, atď.). Známym "profilom" v Part 2 je (ASP).
  • Part 3 (ISO/IEC 14496-3): Audio: Množina kompresných kodekov pre perceptuálne kódovanie audiosignálov, obsahujúc varianty AAC (AAC) ako aj ďalších kódovacích nástrojov.
  • Part 4 (ISO/IEC 14496-4): Zhoda: Popisuje procedúry na testovanie zhody s inými časťami štandardu.
  • Part 5 (ISO/IEC 14496-5): Referenčný softvér: Poskytuje softvér pre demonštráciu a objasnenie iných častí štandardu.
  • Part 6 (ISO/IEC 14496-6): Delivery Multimedia Integration Framework (DMIF).
  • Part 7 (ISO/IEC 14496-7): Optimalizovaný referenčný softvér: Poskytuje príklady ako vytvoriť zlepšenia. (napr. v Part 5).
  • Part 8 (ISO/IEC 14496-8): Prenos cez IP siete: Špecifikuje metódy ako preniesť MPEG-4 obsah cez sieť.
  • Part 9 (ISO/IEC 14496-9): Referenčný hardvér: Poskytuje návrh hardvéru na demonštráciu a implementáciu ďalších častí štandardu.
  • Part 10 (ISO/IEC 14496-10): AVC: Kompresný formát pre videosignály, ktoré sú identické so štandardom ITU-T H.264.
  • Part 11 (ISO/IEC 14496-11): Popis scény a aplikačný engine nazývaný BIFS; používaný pre bohatý interaktívny obsah s mnohými profilmi, zahŕňajúc 2D a 3D verzie.
  • Part 12 (ISO/IEC 14496-12): ISO základný formát súborov: Na uchovávanie multimediálnych prezentácií.
  • Part 13 (ISO/IEC 14496-13): Intellectual Property Management and Protection (IPMP) rozšírenia.
  • Part 14 (ISO/IEC 14496-14): MPEG-4 formát súboru: Kontajner pre MPEG-4 založený na Part 12.
  • Part 15 (ISO/IEC 14496-15): AVC formát súboru: Formát založený na Part 12, pre záznam Part 10 videa.
  • Part 16 (ISO/IEC 14496-16): Animation Framework eXtension (AFX).
  • Part 17 (ISO/IEC 14496-17): Časovaný formát titulkov.
  • Part 18 (ISO/IEC 14496-18): Kompresia a stríming fontov (pre OpenType fonty).
  • Part 19 (ISO/IEC 14496-19): Syntetizovaný strím textúr.
  • Part 20 (ISO/IEC 14496-20): Ľahká reprezentácia scény (LASeR).
  • Part 21 (ISO/IEC 14496-21): MPEG-J Grafický rozširujúci rámec(GFX).
  • Part 22 (ISO/IEC 14496-22): Open Font špecifikácia formátu (OFFS) založený na OpenType
  • Part 23 (ISO/IEC 14496-23): Symbolická reprezentácia pre hudbu (SMR)
  • Part 24 (ISO/IEC 14496-24): Audio and systems interaction
  • Part 25 (ISO/IEC 14496-25): 3D Graphics Compression Model
  • Part 26 (ISO/IEC 14496-26): Audio Conformance
  • Part 27 (ISO/IEC 14496-27): 3D Graphics conformance
  • Part 28 (ISO/IEC 14496-28): Composite font representation

Profilly sú tiež definované v jednotlivých častiach "parts", takže implementácia nemusí obsahovať celú špecifikáciu.

MPEG-1, MPEG-2, MPEG-7 a MPEG-21 sú ďalšie štandardy MPEG štandardu.

Licencia

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 je patentovaná proprietárna technológia. To znamená, že hoci je softvér na vytváranie a prehrávanie MPEG-4 obsahu hotový, aby ho bolo možné legálne použivať v krajinách, ktoré uznávajú patenty, je na to potrebná licencia. Patenty na MPEG-4 požadujú asi 2 tucty spoločností. MPEG Licensing Authority[1] licencie patentov pre MPEG-4 Part 2 Visual z rôznych spoločností (audio je licencované oddelene) sú v zozname. Nové licencie pre MPEG-4 patenty sa vyvíjajú [2] ale žiadne nové licencie sa neponúkajú, hoci držitelia starých MPEG-4 licencií sú stále zahrnutí pod podmienkami tejto licencie (MPEG LA – Patent List Archivované 2009-04-16 na Wayback Machine).

AT&T sa snaží žalovať spoločnosti ako Apple Inc. za porušovanie MPEG-4 patentu.[3] Ujednania v Apple's Quicktime 7 licencii popisujú v § 14 podmienky Apple's MPEG-4 System Patent Portfolio licencie od MPEGLA.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Visual: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2006-08-24 z originálu.
  2. ↑ MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Systems: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2009-04-13 z originálu.
  3. ↑ AT&T Warns Apple, Others, Of Patent Infringement [online]. PC Magazine, February 9, 2006, [cit. 2007-08-10]. Dostupné online. Archivované 2007-07-11 na Wayback Machine

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MPEG-4&oldid=7814072“
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy