Preskočiť na obsah

Malá Studená dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá Studená dolina
dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > 1 000 m n. m.
Súradnice 49°10′46″S 20°12′48″V / 49,17945°S 20,213383°V / 49.17945; 20.213383
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malá Studená dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Studená dolina (nem. Kleines Kaltbachtal, poľ. Dolina Małej Zimnej Wody) je terasovitá dolina nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Jej dĺžka je približne 4 km. Z východnej strany je ohraničená Lomnickým sedlom a zo západu Prostredným hrebeňom, ktorý ju oddeľuje od Veľkej Studenej doliny. V jej závere sa nachádza Kotlina Piatich spišských plies, ktorú ohraničuje masív Ľadového štítu (2 627 m n. m.). Dolinu pretína Malý Studený potok.[1]

Patrí celej doline, od sútoku Studených potokov až po hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Odvodený je z názvu Studenej doliny s prívlastkom „malá“. Niekedy je nesprávne označovaná ako „Malá Studenovodská dolina“. Je to typicky stupňovitá dolina a jej dolinné prahy majú samostatné mená. Dolný, asi 130 m vysoký skalný prah leží tesne pod hranicou lesa, vo výške 1 330 m n. m. – – 1 460 m n. m. Hovorí sa mu Schodíky. Je to ten prah, ktorým steká Obrovský vodopád. Zákutie v lese, trochu vyššie od Obrovského vodopádu, na východnej strane Malej Studenej doliny bol v starších dobách označovaný ako „Idilická záhrada“ (poľ. Zimny Ogródek). Trávnatá lesná poľana povyše Schodíkov, na začiatku vlastnej doliny, tesne na východ od Malého Studeného potoka, ktorá je v poľskom názvosloví označovaná ako (poľ. Mały Łomnicky Ogród) - malá lomnická záhrada. Na poľane stojí Zamkovského chata. Spodná časť doliny je prehradená morénovým valom, za ktorým je rozľahlá trávou a kosodrevinou porastená plošina vo výške 1 620 m n. m. – – 1 700 m n. m., ktorú v poľskom názvosloví označujú ako (poľ. Wielki Łomnicki Ogród) - veľká lomnická záhrada. Tesne nad touto plošinou sa dvíha výrazná asi 200 m vysoká dolinná terasa, Jazerná stena, nad ktorou sú samostatné dolinné časti: Kotlina Piatich spišských plies a jej odvetvie Dolinka pod Sedielkom. Poliaci toto miesto pomenovali (poľ. Złote Spady) - zlatá stráň. V Jazernej stene je Veľký svah a Malý svah. Všeobecne im hovoria Veľký hang a Malý hang. Poliaci túto lokalitu pomenovali (poľ. Wielka Ubocz). Je to široké, vysoké (1 700 m n. m. – – 1 900 m n. m.) úbočie na východ od Jazernej steny a pod Žltou stenou. Vedie tadiaľ značkovaná serpentína. Strmé skalnato-trávnaté úbočie, ktorým vedie chodník popod Žltú stenu nad Jazernú stenu k Téryho chate vo výške asi 1 900 m n. m. – – 2 000 m n. m. je Malý svah, v horolezeckom a turistickom žargóne Malý hang a v poľskom (poľ. Mała Ubocz). Miesto kde sa stretáva Malý s Veľkým hangom Poliaci pomenovali (poľ. Złota Kotlinka) - zlatá kotlinka.[1][2]

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Malú Studenú dolinu sa viaže typická alpínska vegetácia. Z drevín majú najväčšie zastúpenie borovice, či už v podobe kosodreviny alebo borovice limby. Vyskytujú sa aj listnaté dreviny, najčastejšie v podobe krovinných porastov. Pre vyššie polohy sú charakteristické alpínske lúky. Typickým zástupcom fauny je kamzík vrchovský a svišť vrchovský.

Malá Studená dolina patrí medzi najnavštevovanejšie doliny vo Vysokých Tatrách. Lákadlom je okrem pešej turistiky aj horolezectvo (Žltá stena a Žltá veža), ale aj skialpinizmus (Dolinka pod Sedielkom). Ubytovacie a sociálne služby poskytuje Téryho chata. Z prírodných krás najviac priťahuje Päť spišských plies.

Východiskom do Malej Studenej doliny je Zamkovského chata, ku ktorej sa možno dostať z Hriebienka po značke. Od Zamkovského chaty vedie chodník značky miernym stúpaním až po Veľký hang pod Prostredným hrotom, kde sa stúpanie zvyšuje a pokračuje až k Téryho chate.

Od Téryho chaty pokračujú dva turistické chodníky:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy