Niccolò Paganini
| Niccolò Paganini | |
 taliansky husľový virtuóz | |
| Narodenie | 27. október 1782 Janov, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. máj 1840 (57 rokov) Nice, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Niccolò Paganini |
Niccolò (alebo Nicolò) Paganini (* 27. október 1782 Janov, Taliansko – † 27. máj 1840 Nice, Francúzsko) bol taliansky huslista, gitarista a hudobný skladateľ. Vďaka svojmu neobyčajnému hudobnému talentu je mnohými považovaný za najväčšieho husľového virtuóza, aký kedy žil.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladý Niccolò sa učil hrať na husliach už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Ten bol na neho veľmi prísny, Niccolò musel denne cvičiť až sedem hodín, keď si občas jeho otec myslel, že necvičí dosť usilovne, prikročil k fyzickým trestom, alebo mu nedal jesť. Keď mal Niccolò päť rokov, začal sa ešte učiť hrať na gitare, od deviatich rokov pravidelne koncertoval. V roku 1801 odcestoval na hudobný festival do toskánskej Luccy, kde mal veľké úspechy. Po skončení festivalu sa rozhodol, že nepôjde späť do Janova, ale že tu zostane. Napriek tomu, že dostával vysoké honoráre za svoje vystúpenia, kvôli hraniu hazardných hier sa veľmi zadlžil, stále však časť peňazí posielal svojim rodičom do Janova. Prehral dokonca i svoje husle, z čoho sa ale poučil a s hazardnými hrami úplne prestal. Jeho priateľ mu na koncert požičal svoje husle od Bartolomeo Giuseppe Guarneriho (známeho tiež ako del Gesù), po koncerte bol natoľko očarovaný jeho hrou, že mu nástroj venoval. Tieto husle („Cannone Guarnerius“) si Paganini veľmi obľúbil.
Na živobytie si zarábal početnými koncertmi po celom Taliansku, jediné stále zamestnanie mal v rokoch 1805 a 1809 u kňažnej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparteho. Od roku 1828 začal koncertovať i mimo Talianska, navštívil Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Česko, Anglicko a Škótsko. Dňa 23. júla 1825 sa mu po známosti s Antoniou Bianchi narodil syn Achille, nikdy sa s ňou ale neoženil a po čase sa s ňou úplne prestal stýkať. Vďaka početným koncertom sa stal veľmi zámožným a mal cennú zbierku huslí od známych husľových majstrov – vlastnil i husle od Antonia Stradivariho či Nicolu Amatiho.
Paganini zomrel v roku 1840 v Nice počas liečebného pobytu.
Choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Paganiniho celý život sužovali rôzne choroby, hlavne priapizmus; podľa dnešných výskumov trpel tiež Marfanovým syndrómom, čím sa dá vysvetliť jeho neobvyklý vzhľad a mimoriadna rozťažnosť ruky. Neskôr sa nakazil syfilisom, na následky ktorého aj zomrel. V tej dobe sa táto choroba ešte liečila pomocou ortute, ktorá síce chorobu čiastočne obmedzuje, ale je toxická a má rad nežiadúcich vedľajších účinkov. Ku koncu života tiež trpel ochorením hrtana, čo mu veľmi sťažovalo rozprávanie. Napriek všetkým zdravotným problémom sa až do svojej smrti venoval intenzívnej hudobnej činnosti.
Historky
[upraviť | upraviť zdroj]O Paganinim sa traduje mnoho historiek, dnes ale nemožno zistiť, či stoja na skutočných základoch. Na jednom koncerte vraj hral tak vášnivo, že pretrhol tri zo štyroch strún, napriek tomu dokázal koncert dohrať na najnižšej strune G. Podľa ďalšieho variantu tohto príbehu mu ich niekto pred koncertom úmyselne narezal.
Kvôli svojmu neobvyklému výzoru (čiastočne zapríčinenému Marfanovým syndrómom) a kvôli neobyčajnej genialite pri hre na husliach bol mnohými ľuďmi obviňovaný zo spolčenia sa s diablom, po smrti mu bol dokonca z tohto dôvodu odopretý cirkevný pohreb; jeho telo bolo riadne pochované až 36 rokov po smrti.
Podľa legendy sa Paganiniho matke zjavila Panna Mária s tým, aby malý Niccolo hral na husliach, a vraj jej aj povedala, že nikto nezahrá jeho skladby tak dobre, ako on sám.
Hudobná činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Paganini koncertoval s úchvatnou bravúrnosťou, s ľahkosťou zvládal i extrémne rýchle tempá a používal v tej dobe nie celkom obvyklé techniky:
- hra výhradne na strune G
- kombinácia pizzicata ľavou rukou a hrania slákom
- použitie skordatúry
- mimoriadne rýchle staccato
- dvojité flažolety
+ Paganini tiež skomponoval mnoho hudobných skladieb, jeho 24 capriccií je tak ťažkých, že ich huslisti dokázali zahrať až 50 rokov po jeho smrti. Z ďalších diel sú najdôležitejšie
- 6 husľových koncertov (napísal ešte dva, z ktorých sa zachovali iba sólové party)
- 12 sonát pre husle a gitaru
- 6 kvartet pre husle, violu, violončelo a gitaru
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Niccolò Paganini
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niccolò Paganini
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Niccolo Paganini Archivované 2009-06-15 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niccolò Paganini na českej Wikipédii.