Preskočiť na obsah

Obzor (Zem)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
horizont pri východe slnka

Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta. V užšom význame je to iba deliaca čiara medzi oblohou a zemou.

V astronómii má horizont veľký význam. Je totiž základnou kružnicou pre horizontálne súradnice. Pozorovateľ vidí vždy iba tú časť oblohy, ktorá je nad horizontom. V nadmorskej výške 0 metrov je to presne polovica oblohy. V menšej výške vidí menšiu časť oblohy a naopak, čím vyššie vystúpa, tým väčšiu časť oblohy vidí. So vzrastajúcou výškou rastie aj časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť. Na Mesiaci videli kozmonauti obzor v oveľa menšej vzdialenosti, ako na Zemi.

Horizont nikdy nie je ideálne rovný, vždy ho zakrivujú terénne útvary. Najrovnejší horizont poskytuje hladina mora. V noci je obloha v blízkosti horizontu svetlejšia ako v blízkosti zenitu. Je to kvôli tomu, že pri horizonte sa dívame na podstatne hrubšiu vrstvu vzduchu ako pri zenite a preto vidíme aj jeho nahromadený jas (vzduch sám od seba veľmi mierne svetielkuje). Hrubá vrstva vzduchu v blízkosti obzoru spôsobuje aj ďalšie optické javy - refrakciu, scintiáciu a sčervenanie telies. Nebeské telesá v blízkosti horizontu sa nám zdajú byť oveľa menej jasné a červenšie ako v zenite. Dobrým príkladom je zapadajúce slnko. Scintiácia je výrazné blikanie a mihotanie sa hviezd v blízkosti horizontu. Čím sú nebeské telesá bližšie k horizontu, tým ťažšie sa pozorujú.

pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy