Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
| Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021 | |
 Protesty v Minsku 16. augusta 2020 | |
| Dátum | 31. máj – 25. marec |
|---|---|
| Štát |  Bielorusko |
| Organizátor | Bieloruská demokratická opozícia |
| Úmrtia | 5+[1] |
| Zatknutia | 7000+ |
Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021 sú reťazové demonštrácie, ktoré boli usporiadané na odvolanie Alexandra Lukašenka z funkcie prezidenta Bieloruskej republiky. Protesty začala organizovať Bieloruská demokratická opozícia. Prvé demonštrácie boli usporiadané v máji, avšak najviac ľudí sa ich zúčastnilo v auguste, respektíve po (údajne) zmanipulovaných prezidentských voľbách, ktoré podľa výsledkov už po šiestykrát vyhral Lukašenko.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Parlamentné voľby v Bielorusku v roku 2019
[upraviť | upraviť zdroj]- 17. novembra 2019 sa v Bielorusku konali parlamentné voľby. Podľa 400 pozorovateľov OBSE boli voľby zmanipulované a mnohé volebné zákony boli porušené.[2]
Bývalá vlajka Bieloruska, ktorá je v súčasnosti využívaná opozíciou a na protestoch
Pandémia SARS-CoV-2
[upraviť | upraviť zdroj]- 28. februára bol v Bielorusku zaznamenaný prvý prípad nákazy COVIDom-19. Prezident Alexandr Lukašenko i napriek medzinárodným varovaniam a skúsenostiam bral pandémiu SARS-CoV-2 "na ľahkú váhu". Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bieloruskej vláde odporúčila zakázať hromadné podujatia, no žiadne rázne opatrenia sa v krajine nekonali. Práve naopak, Lukašenko počas pandémie usporiadal hokejový zápas, ktorého cieľom bolo poukázať na to, že sa nákazy niet prečo obávať. Lukašenko následne vyhlásil, že žiadny vírus nevidí.[3] O nebezpečí nákazy ho nepresvedčilo ani to, že sa na jeho hokejovom zápase nakazil jeden z hokejistov, konkrétne Dmitrij Meleško.[4] Lukašenko nezaviedol ani karanténne opatrenia, dokonca vyhlásil, že sa má proti pandémii bojovať prácou na traktore, športom, vodkou a saunou.[5]
9. mája sa v Minsku na počesť 75. výročia od víťazstva v druhej svetovej vojne konala vojenská prehliadka, na ktorej sa podľa zdrojov aj napriek nárastu nakazených koronavírusom SARS-CoV-2 zhromaždilo niekoľko tisícok ľudí.[6][7]
Únos Češky Veroniky Kiruščankovej
[upraviť | upraviť zdroj]19. júna bola Češka Veronika Kiruščankov v Bielorusku násilím unesená na ministerstvo vnútra. Na ministerstve ju držali 3 hodiny. Zaujímali sa najmä o to, či nie je novinárka. Veronikin manžel kontaktoval české veľvyslanectvo, ktoré sa pokúsilo kontaktovať bieloruské ministerstvo vnútra.[8]
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
[upraviť | upraviť zdroj]- 9. augusta 2020 sa v Bielorusku uskutočnili prezidentské voľby, ktoré údajne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.[9] Viaceré médiá, organizácie a aj niekoľko vysoko postavených politikov má podozrenie, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Výsledky volieb spustili augustové bieloruské protesty.
Protesty a demonštrácie
[upraviť | upraviť zdroj]Máj 2020
[upraviť | upraviť zdroj]
31. mája boli počas demonštrácie zadržaní opoziční aktivisti, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov na vtedy blížiace sa prezidentské voľby. Jeden zo zadržaných bol aj Statkevič, kandidát na prezidenta. O deň neskôr bol odsúdený na 15 dní odňatia slobody, následne na ďalších 15 dní.[10][11] Jeho kandidatúra na prezidenta Bieloruska bola odmietnutá.
Júl 2020
[upraviť | upraviť zdroj]
30. júla sa v Minsku usporiadal ďalší protest, na ktorom ľudia vyjadrili podporu Sviatlane Cichanovskej, kandidátke na prezidentku. Protestujúci taktiež vyjadrili rozhorčenie nad zatknutím Statkeviča a Cichanovského, dvoch odmietnutých kandidátov.[11]
August 2020
[upraviť | upraviť zdroj]V deň prezidentských volieb, teda 9. augusta, sa začali prvé hromadné augustové demonštrácie.
10. augusta opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská utiekla do Litvy. Obávala sa, že by mohla byť zatknutá.[12] Počas demonštrácii vytvorili ľudia v Minsku rady solidarity, aby ich policajti nevedeli rozohnať.[13] Demonštranti po uliciach pochodovali s transparentmi ako Odíď! (mierené Lukašenkovi), niektorí zas vyjadrili rozhorčenie nad policajným násilím. Vypovedali o tom nápisy ako Nie násiliu! a Už žiadne mučenie![14] Viacerí bieloruskí moderátori podporili protesty tým, že podali v štátnych televíziách výpoveď. Vzbury sa zúčastnilo aj viac robotníkov po celom Bielorusku.[13] Niektorí z nich varovali Lukašenka Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti odhodili svoje štíty a uniformy a nechali ľudí protestovať.[13] Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[15]
16. augusta protestovalo v Minsku proti Lukašenkovi 200 až 220-tisíc ľudí. Veľké demonštrácie sa v Minsku konali aj 23. augusta[16], na ktorých sa podľa miestnych médii mohlo zúčastniť 100 až 150-tisíc demonštrujúcich.[17] Vláda taktiež pohrozila tým, že protesty nebude potláčať polícia, ale armáda.[17]
Alexandr Lukašenko taktiež požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby mu pomohol potlačiť protesty.[18]
September 2020
[upraviť | upraviť zdroj]6. septembra 2020 bola Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová, jedna z vodkyní protestov, neznámymi mužmi unesená mikrobusom.[19] Údajne ju odniesli na ukrajinské hranice. Bieloruské úrady tvrdia, že bola zadržaná po tom, ako sa so svojimi dvoma kolegami pokúšala dostať na územie Ukrajiny a roztrhala si cestovný pas. Maryja však túto verziu popiera.[20] Napokon bol unesený aj ďalší člen vedenia koordinačnej rady, Maksim Znak.[21]
Neunesená ostala už len jedna členka koordinačného výboru, a to Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová, bieloruská spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny. Vysoko postavení politici ju údajne strážili vo dne aj v noci, aby ju Lukašenkovi ľudia nemohli uniesť, ako aj predošlých predstaviteľov opozície.[22]
Vladimir Putin, prezident Ruska, prisľúbil Lukašenkovi 1,5 miliardovú pôžičku na obranu voči nebezpečentsvám organizácie NATO.[23]
Opozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Vodcovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sviatlana Cichanovská – učitelka, manželka pôvodne kandidujúceho youtubera a aktivistu Sjarheja Cichanovského
- Pavel Latuška – politik a diplomat, 2009 až 2012 minister kultúry
- Maryja Kalesnikavová – učiteľka hudby
- Voľha Kavaľkovová – aktivistka
- Viktar Babaryka – politik, bankár a filantrop, odmietnutý prezidentský kandidát
- Valerij Cepkalo – politik, diplomat a podnikateľ, odmietnutý prezidentský kandidát
- Sviatlana Aleksijevičová – rusky píšuca bieloruská spisovateľka a investigatívna novinárka, nositeľka Nobelovej cenu za literatúru za rok 2015[24]
Obete
[upraviť | upraviť zdroj]Bieloruská vláda oznámila, že si demonštrácie vyžiadali zatiaľ 3 obete. Niektoré zdroje uvádzajú, že si policajné násilie vyžiadalo aj viac obetí, no bieloruská vláda takéto informácie odmietla.[25]
- Alexandrovi Tarajkovski, 25-ročný – podľa bieloruskej vlády mu 10. augusta v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.[14]
- Alexandr Vichor, 25-ročný – 10. augusta zomrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.[14]
- Nikita Krivstov, 28-ročný – od 12. augusta bol nezvestný, 22. augusta sa jeho telo našlo. Bieloruské úrady tvrdia, že spáchal samovraždu, ale rodinní príslušníci zosnulého sú presvedčení, že bol usmrtený počas protestov.[26]
- Konstantin Šišmakov, 29-ročný – od 15. augusta bol nezvestný, neskôr našli jeho nebohé telo.[27]
- Henadz Šutov, 43-ročný – 19. augusta bol počas demonštrácii postrelený do hlavy.[28]
Podpora protestov a demonštrácii
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SHOTTER, James. Violent crackdown fails to silence Belarus protesters [online]. Financial Times, 2020-12-02, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. Archivované 2020-12-02 z originálu. (po anglicky)
- ↑ TERAZ.SK. Pozorovatelia volieb v Bielorusku upozorňujú na porušovanie zákona [online]. TERAZ.sk, 2019-11-17, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
- ↑ S, SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Slovakia a. Bieloruský prezident vyhral hokejový turnaj: Je tu nejaký vírus? Nič som si nevšimol [online]. Šport.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Hral na Lukašenkovom turnaji. Dlhoročný reprezentant Bieloruska sa nakazil [online]. Pravda.sk, 2020-04-22, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Karanténa je luxus. Lukašenko pri desiatkach mŕtvych odmieta opatrenia [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. Koronavírus: Bielorusko hlási takmer 28 000 prípadov nákazy [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Bielorusko si pripomenulo Deň víťazstva vojenskou prehliadkou [online]. TERAZ.sk, 2020-05-09, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ Unesli mě. V Minsku zadrželi Češku, Lukašenko pod tlakem stupňuje represe [online]. iDNES.cz, 2020-06-22, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Výsledky prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020 [online]. [Cit. 2020-08-24]. Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
- ↑ A.S, Petit Press. Lídra bieloruskej opozície Statkeviča odsúdili na ďalších 15 dní väzenia [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ a b TERAZ.SK. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám [online]. TERAZ.sk, 2020-08-13, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c Protesty v Bielorusku pokračujú, tisícky ľudí vytvorili v uliciach dlhé rady solidarity (video) [online]. Webnoviny.sk, 2020-08-13, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
- ↑ Konečne bez polície. Zhromaždenie v Bielorusku sa skončilo v pokoji [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ YouTube, A VERY big crowd in #Minsk today; serious show of support for opposition/anti-#Lukashenko movemen
- ↑ a b A.S, Petit Press. V Minsku opäť protestujú proti Lukašenkovi desaťtisíce ľudí [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Rusko je podľa Lukašenka ochotné pomôcť Minsku so zaistením bezpečnosti [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
- ↑ TÓDA, Mirek. Tvár bieloruských protestov uniesli za bieleho dňa, schňapli ju na ulici a vtlačili do mikrobusu [online]. Denník N, 2020-09-07, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. Maryja Kalesnikavová a ďalší známi aktivisti bieloruskej opozície zostávajú vo väzbe [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Krátke správy Literárnych novín [online]. Literárne noviny, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Diplomati hlídají Alexijevičovou i v noci - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ TÓDA, Mirek. Reč tela napovedá, v akej pozícii je Lukašenko. Od Putina dostal 1,5 miliardy dolárov, na čo ich potrebuje? [online]. Denník N, 2020-09-15, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Koordinační rada běloruské opozice zvolila své prezidium. Deník N, 2020-08-19. Dostupné online [cit. 2020-08-20].
- ↑ V Bielorusku to vrie. V niektorých mestách sa polícia pridala k demonštrantom, hlásia jednu obeť [online]. hnonline.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Belarus police say protester found hanged from tree committed suicide. Friends "100% certain" police killed him [online]. www.cbsnews.com, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Belarusian museum director who refused to sign false election protocol found dead [online]. Human Rights in Ukraine, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Petit Press, a.s. Protesty v Bielorusku majú tretiu obeť, demonštrant podľahol strelným zraneniam [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021