Preskočiť na obsah

Rehoľný rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portrét svätého Benedikta, ako je zobrazený v Triptychu Benedetta Portinari od Hansa Memlinga

Rehoľný rád (tiež rehoľný inštitút, rehoľa alebo rád) je katolícke spoločenstvo, ktorého členovia skladajú rehoľné sľuby a žijú spoločne zasväteným životom, ktorý je zasvätený Bohu. Člen rehoľného rádu sa nazýva rehoľník, člen mníšskeho rádu aj mních.[1]

Členovia rehoľných rádov skladajú sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Na rozdiel od nich členovia mníšskych rádov skladajú sľuby poslušnosti, stálosti a dodržiavania mníšskych zvyklostí. Rády sa riadia svojim kódexom, čiže pravidlami. Pravidlá sú základným dokumentom rádu, musia byť schválené cirkevnou vrchnosťou (biskupom alebo pápežom). Pre rehoľné pravidlá sa v minulosti používal aj výraz regula, niekedy aj rehoľa. Viaceré rády môžu používať rovnakú regulu alebo len mierne modifikovanú. Takto môžu vznikať príbuzné rády - napr. mníšske rády často používali regulu sv. Benedikta.

Prvé rehoľné rády vznikali v Egypte na začiatku 4. storočia, na západe vznikli prvé rády od 6. storočia. Najstaršou formou zasväteného života je mníšstvo. Z Egypta, Palestíny a Sýrie, kde ho preslávili svätý Anton Pustovník, svätý Pachomios a púštni otcovia, sa postupne rozšírilo do celej cirkvi. Medzi ďalších predstaviteľov mníšstva patria svätý Bazil Veľký, svätý Martin z Tours, svätý Augustín, svätý Benedikt z Nursie, či svätý Gregor Veľký.

Medzi najznámejších šíriteľov rehoľného života patria svätý Dominik a svätý František z Assisi, ktorí pôsobili začiatkom 13. storočia. K významnejším osobnostiam, ktoré sa spájajú s novými smermi rozvoja rehoľného života patria svätý Ignác z Loyoly, svätý Vincent de Paul, či svätý Ján Bosco.[2]

Rády sa delia na mužské rehoľné rády a ženské rehoľné rády. Delia sa aj na mníšske rády, rytierske rády, žobravé rády a moderné rehole.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Katolicka cirkev na Slovensku [online]. www.kbs.sk, [cit. 2024-12-29]. Dostupné online.
  2. Kto sú rehoľníci? [online]. rehole.sk, [cit. 2024-12-29]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠIMONČIČ, Jozef (ed.): Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava : Trnavská univerzita 1994. 348 s.
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy