Preskočiť na obsah

Slovenská ľudová republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenská ˇudová republika použivala Uhorské a Maďarské štátne symboly
Slovenská ľudová republika používala Maďarské a Uhorské štátne symboly

Slovenská ľudová republika alebo Východoslovenská republika[1] bol názov štátneho útvaru, ktorý trval od 11. decembra do 29. decembra 1918.[2]

Už v priebehu roka 1918 vznikla na východe Slovenska Východoslovenská rada (VslR), ktorá vyhlasovala východných Slovákov za samostatný národ pomenovaný Slovjaci, ktorý si želá ostať súčasťou Maďarska.[3] Keď tieto výzvy nenašli dostatočnú oporu, začala sa presadzovať idea samostatnej republiky, ktorá by bola tesne spojená s Maďarskom. Za asistencie Maďarskej národnej gardy bola v Košiciach vyhlásená samostatná Slovenská ľudová republika. Na čelo formálne menovanej vlády sa postavil prešovský župný archivár Viktor Dvorčák[1]. Slovenská ľudová republika proklamovala nezávislosť od Prahy (Česko-Slovenska) a úzke spojenie s Maďarskom, čo nazvali termínom „uhroslovjactvo“. Úradným jazykom se mala stať tzv. východniarčina - kodifikované východoslovenské nárečie.[4] V tomto jazyku predniesol tiež Dvorčák svoj prejav k národu:

„Všicko dostaneme, co žadame: autonomiu v kulturalnich, školskich, administračnich, političnich a pravotnych zaležitošcoch. V našej krajine Slovenska reč take mesco dostaňe, jak i uherska reč ma! Ta co inše potrebujeme? (...) A to len vo špojenosci zo s Uhrami možeme došahnuc. Sňima už 1000 roki vjedno žijeme a či oňi nas utlačovali, a dali znivočic našu reč, naš jazyk? Kdo bi to hutorel, že hej, ten bi nepravdu hutorel a cíganom bi bul (...) .“ [4]

Neuznaná Slovenská ľudová republika zanikla po obsadení územia Košíc česko-slovenskými vojskami a jeho začlenení do Česko-Slovenska.[5] Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale spolu s ostatnými členmi Východoslovenskej rady sa mu podarilo utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1920 Dvorčák kandidoval ako nestraník. Pôsobil ako agent maďarskej iredenty, ktorého cieľom bola revízia pomerov po vzniku Československa.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-07-26]. Dostupné online. Archivované 2009-02-02 z originálu.
  2. http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/95049-slovenska-ludova-republika[nefunkčný odkaz]
  3. http://www.pulib.sk/elpub/FF/Fabrova1/06_tajtak.pdf
  4. a b RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2015. S. 71–72. (po česky)
  5. http://www.praveorechove.com/newsread1.php?newsid=74
  6. Deák, Ladislav (1991). Hra o Slovensko. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0370-9. str. 18.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JANEK, István: Slovjacký separatizmus : Východoslovenská ľudová republika - 1918. In: Historická revue, roč. XXXII, 2021, č. 1, s. 42  – 47.
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy