Preskočiť na obsah

Sociológia zdravia a choroby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sociológia zdravia a choroby je vedecká disciplína sociológie, ktorá zisťuje, ako sociálne okolnosti vplývajú na zdravie, na vznik a priebeh choroby, zároveň skúma možnosti a hranice medicínskych výkonov a ich dôsledkov na jedinca a celú spoločnosť. Býva spájaná s inými disciplínami ako sociológia medicíny, sociológia zdravotníctva, medicínska sociológia, lekárska sociológia a pod., pričom sa s mnohými z nich ideovo prekrýva.[1]

Determinanty zdravia v oblasti sociológie zdravia a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Determinácia zdravia závisí od prostredia, v ktorom človek či komunita žije. Zdravie jedincov či veľkých komunít totiž závisí od mnohých faktorov, ktoré súvisia so všetkým, s čím sa človek každodenne stretáva. Faktory, ktoré spomínané zdravie zhoršujú alebo zlepšujú sú nasledovné:[2]

  • Vzdelanie – nízke vzdelanie má úzku spojitosť s nízkym zdravím (napríklad stres, úzkosti, neschopnosť zaplatiť si adekvátnu zdravotnú starostlivosť).
  • Fyzické prostredie – prostredie, kde človek býva a žije, je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich zdravie. Možno sem zahrnúť napríklad prístup k čistej vode, čistý vzduch alebo priaznivé pracovné podmienky.
  • Príjem a sociálny status – vyššia reálna mzda a sociálny status sú spojené s lepším zdravím.
  • Podpora sociálneho prostredia – podpora komunity, rodiny alebo blízkych priateľov – kultúra, v ktorej jedinec žije (tradície, zvyky).
  • Pohlavie – muži a ženy trpia rozdielnymi chorobami.
  • Genetika – jeden z najdôležitejších faktorov, malá šanca na ovplyvnenie vzniku dedičnej choroby.
  • Zdravotnické služby – prístup k službám, ktoré môžu zlepšiť celkový zdravotný stav.

Sociológia medicíny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Sociológia medicíny

Táto subdisciplína sa zaoberá efektívnosťou a realizáciou zdravotnej starostlivosti, ktorú určitý systém poskytuje svojím občanom. V nej sú otázky kladené sociologicky a sociologickými metódami, ktoré sa zaoberajú sociologickou prácou v zdravotníctve, konkrétne inštitúciami, v ktorých táto práca prebieha, pracovnými rolami a sociálne psychologickou stranou práce.[1]

Ako prvý sa touto témou zaoberal sociológ Talcott Parsons, a to vzťahom medzi lekárom a pacientom. Parsons zohral dôležitú úlohu pri rozvoji sociológie medicíny. Jeho teória zdôrazňuje práve vzťahy medzi lekármi a pacientmi. Podľa Parsonsa má každá sociálna rola špecifickú funkciu. V medicíne lekár zohráva úlohu autority s odbornými znalosťami, zatiaľ čo pacient je v pozícii človeka, ktorý potrebuje pomoc. Parsonsova teória považuje chorobu za odchýlku od normy, ktorá narúša výkon sociálnej role. Od pacienta sa očakáva, že vyhľadá a podstúpi liečbu, aby došlo k napraveniu tohto stavu.[3]

Fázy choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh choroby možno opísať piatimi fázami[1]:

  • objavenie príznakov a uvedomenie si zmeny
  • hľadanie pomoci od inej osoby alebo pomoc bez požiadania
  • akceptovanie choroby
  • nevydávanie sa za zdravého
  • prijatie roly pacienta

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c BÁRTLOVÁ, Sylva; MATULAY, Stanislav. Sociologie zdraví, nemoci a rodiny. Martin : Osveta, 2009. 142 s. ISBN 978-80-8063-306-6.
  2. Determinants of health [online]. World Health Organization, 2017-02-03, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. sociologie medicíny. In: Sociologická encyklopedie [online]. Sociologický ústav Akademie věd České republiky, [cit. 2023-12-17]. Dostupné online.
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy