Preskočiť na obsah

Stanislav Dusík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stanislav Dusík
slovenský maliar
Narodenie6. jún 1946
Boleráz, Slovensko
Úmrtie6. december 2019 (73 rokov)
Florencia, Taliansko

Stanislav Dusík (* 6. jún 1946, Boleráz – † 6. december 2019, Florencia) bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ. Bol členom tímu pre skúmanie Turínskeho plátna. Medzi jeho obľúbené témy patrila podoba Kristovej tváre. Dusíkove diela možno nájsť vystavené napríklad v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Za svoje umelecké diela získal viacero ocenení. Získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti. V roku 1980 vydal knihu poviedok Boleráz, Boleráz a písal takisto eseje.[1][2]

Narodil sa v Boleráze, kde navštevoval aj základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).[1]

V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone. Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.[3]

Získal nasledujúce ocenenia:[1][3][2]

  • Cena Matice sloven­skej za ilustrovanie Shakespearovho Ham­leta, 1969
  • Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
  • cenu na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
  • Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
  • Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
  • Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
  • Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
  • Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
  • Cena Fra Angelica – Bratislava 2009

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Dusík Stano [online]. Galéria Jána Koniarka v Trnave, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online. Archivované 2020-09-20 z originálu.
  2. a b Zomrel Stanislav Dusík, slovenský výtvarník svetového mena [online]. www.vaticannews.va, 2019-12-10, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
  3. a b POLÁKOVA, Ivana. Vo Florencii zomrel významný slovenský výtvarník Stanislav Dusík [online]. 2019-12-11, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy