Preskočiť na obsah

Trnávka (prítok Ondavy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnávka
potok
Trnávka v Trebišove počas záplav v roku 2005
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Košice-okolie, Trebišov
Obce Košický Klečenov, Dargov, Trnávka, Zbehňov, Sečovce, Hriadky, Vojčice, Trebišov, Zemplínske Hradište, Hraň
Prítoky
 - ľavostranné Pecový jarok, Manov kanál
 - pravostranné Žiarsky potok, Kamenný potok, Lieskovec, Miľač, Trnava, Chlmec
prameň
 - poloha Ploská, Slanské vrchy
 - výška 470 m
Ústie Ondava
 - poloha Hraň
 - výška 97 m
 - súradnice 48°32′14″S 21°48′20″V / 48,537214°S 21,805461°V / 48.537214; 21.805461
Dĺžka 35 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-10-391
Povodie Ondava
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnávka (vo východoslovenskom nárečí nazývaný aj Kanáliš) je rieka na východnom Slovensku, v okresoch Košice-okolie a Trebišov.[1] Je to pravostranný prítok Ondavy s dĺžkou 35 km.

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota,[2] na východnom úpätí Ploskej (601,8 m n. m.), juhojuhovýchodne od Dargovského priesmyku (473 m n. m.), v nadmorskej výške cca 470 m n. m.

Na krátkom úseku tečie na sever, vzápätí sa stáča na východ a vytvára predel medzi podcelkami Bogota na juhu a Mošník na severe. Potom preteká rekreačným strediskom Biele Studničky a vteká do Východoslovenskej pahorkatiny, podcelku Podslanská pahorkatina, kde sprava priberá Žiarsky potok a zľava Pecový jarok. Preteká obcou Dargov, na jej území priberá sprava Kamenný potok. Vzápätí sa stáča juhovýchodným smerom a koryto sa intenzívnejšie horizontálne vlní. Sprava priberá Lieskovec (187,3 m n. m.) a ďalej tečie cez obec Trnávka. Napája vodnú nádrž Sečovce, do ktorej z pravej strany ústi Miľač a Trnávka pokračuje východným smerom. Preteká cez Sečovce, kde sa na krátkom úseku vetví na dve ramená, koryto rieky sa výrazne rozširuje a sprava priberá Trnavu. Vstupuje na Východoslovenskú rovinu, podcelok Ondavská rovina, tu preteká cez obec Hriadky, pri ktorej priberá ľavostranný Višňovský potok a prudko sa stáča na juh. Ďalej tečie vyrovnaným regulovaným korytom, zľava sa spája s Manovým kanálom, následne preteká cez Vojčice, okrajom Milhostova a vstupuje na územie mesta Trebišov. Tu v minulosti napájala päť vodných nádrží na pravom brehu, ktoré využíval už zaniknutý cukrovar, a ďalej preteká východným okrajom mesta. Z pravej strany priberá viacero zavlažovacích kanálov, križuje sa s kanálom Čapliny a preteká okrajom obce Zemplínske Hradište. Zľava priberá kanály Kropa a Lesík a následne aj svoj najvýznamnejší prítok, pravostranný Chlmec (99,0 m n. m.). Od hlavného koryta sa sprava oddeľuje Neľovský kanál, ktorý prebieha súbežne s Trnávkou a ústi do Kopaného jarku. Trnávka sa stáča postupne na juhovýchod, tečie okrajom obce Hraň, v blízkosti ktorej sa v nadmorskej výške asi 97 m n. m. vlieva do Ondavy.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy