Všeobecná chémia
Všeobecná chémia sa zaoberá základnými zákonmi a zákonitosťami platnými pre všetky chemické disciplíny, najmä poznatkami o zložení atómov, ich schopnosťou vytvárať viazané útvary (chemické väzby v molekulách, makromolekulách, kryštáloch) a rôznymi aspektmi chemických reakcií.[1] Tento názov sa už veľmi nepoužíva.[2]
Všeobecná chémia sa zaoberá napríklad témami:[3][4]
- Základné vymedzenie pojmov – látka, prvok, zlúčenina, chemická reakcia
- Empirické zákony chémie
- Štruktúra atómu – atómové jadro, elektrónový obal, periodický zákon
- Chemická väzba, štruktúra izolovaných molekúl
- Fyzikálne vlastnosti látok – elektrické, magnetické a optické vlastnosti
- Vlastnosti súboru molekúl, skupenské stavy látok (zahrnuté pod termodynamiku a štatistickú termodynamiku)
- Chemická energetika, priebeh chemických reakcií, chemická rovnováha (zahrnuté pod chemickú kinetiku a termodynamiku)
- Roztoky všeobecne, kyseliny a zásady
- Roztoky elektrolytov, elektródové potenciály (zahrnuté pod elektrochémiu)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FAJNOR, Vladimír. Všeobecná a anorganická chémia pre biológov. [s.l.] : Univerzita Komenského v Bratislave, 2020.
- ↑ KAPITOLA. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 22 – 23.
- ↑ ŽÚRKOVÁ, Ľudmila. Všeobecná chémia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985.
- ↑ GAŽO, Ján. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Bratislava : Alfa, 1974. S. 5 – 9.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |