Valaská Belá
| Valaská Belá | |
| obec | |
 Pohľad na obec, máj 2020.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Prievidza |
| Nadmorská výška | 482 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V |
| Rozloha | 64,77 km² (6 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 946 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 30,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1324 |
| Starosta | Miloš Cúcik[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 972 28 |
| ŠÚJ | 514420 |
| EČV (do r. 2022) | PD |
| Tel. predvoľba | +421-46 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Valaská Belá | |
| Webová stránka: valaskabela.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Valaská Belá (pred rokom 1927 Valašská Belá, maď. Bélapataka) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v južnej časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci (Belafelde), založenej na valašskom práve, je z roku 1324. V roku 1364 bola uvádzaná pod názvom Bella a v roku 1808 ako Valaska Bela. Patrila rodu Újfalussyovcov, od roku 1427 prešla do majetku Bossányiovcov, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Radnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou súkna, metiel, košíkov a poľnohospodárskeho náradia. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži boli tiež zamestnaní ako podomoví sklári a oknári. V roku 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V roku 1856 mala obec pálenicu, v roku 1899 úverové a v roku 1911 potravinové družstvo.[4]
Sklársku osadu Gápel (súčasť Valaskej Belej) založili v roku 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 náboženskej základine v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali v tamojšej sklárni 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili v osade novú skláreň a brusiareň a výroba sa tak rozšírila o brúsené, ryté, zlátené a o maľované sklo. V roku 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bola píla a majer s mlynom. V roku 1960 patrila osada pod obec Zliechov.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1794 a kaplnka svätého Jozefa z roku 1826.
Významní rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Anton Hlinka (* 1926 - † 2011), rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, prekladateľ, významný exilový pracovník, redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valaská Belá
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |