Vlajka Francúzska

Vlajka Francúzska má podobu zvislej trikolóry zloženej z modrého, bieleho a červeného pruhu. Pomer strán je 2:3. Biela farba nadväzuje na tradičnú bielu kráľovskú vlajku, červená a modrá sú farby Paríža.

Dejiny

Vlajka Francúzka – známa trikolóra so zvislými pruhmi vo farbe modrej, bielej a červenej, pochádza z revolučného roku 1789. Spája farby Paríža (modrú a červenú) s bielou farbou bourbonskej monarchie. Kráľ Ľudovít XVI. si totiž na parížskej radnici pripevnil modročervenú parížsku kokardu na svoju bielu a ľud spojenie týchto farieb s nadšením uvítal (kokardy boli vtedy dôležitejšie ako vlajky). Najprv sa menilo tak poradie pruhov, ako aj ich poloha, ale po vyhlásení republiky upravil roku 1794 maliar J. L. David trikolóru z poverenia Konventu do dnešnej podoby.

Po Napoleonovom páde sa používala až do roku 1830 znovu biela vlajka kráľovská, potom však bola trikolóra opäť zavedená (ale ešte v roku 1848 sa krátko používali farby v poradí modrá, červená, biela). Zvislé pruhy mali najprv rovnakú šírku, ale pretože pri pohľade z diaľky sa v dôsledku rôznej intenzity jednotlivých farieb ako rovnaké nejavili, boli roku 1853 v námornej vlajke opticky vyvážené tak, že modrý pruh zaberal 30 %, biely 33 % a červený 37 % plochy listu (ich šírky boli v pomere 90:99:111). Tieto proporcie sú dodnes zachované u námornej a obchodnej vlajky, zatiaľ čo pruhy národnej vlajky majú od roku 1946 zase šírku rovnakú.

Francúzska vlajka inšpirovala svojimi farbami alebo vzorom priamo aj nepriamo celý rad iných vlajok nielen skôr (Haiti, Dominikánska republika, Nórsko, Paraguaj, Kostarika, Thajsko), ale aj celkom nedávno (niektoré z bývalých francúzskych kolónii v Afrike).

Francúzska vlajka sa používa aj ako jediná oficiálna vlajka vo francúzskych závislých územiach Mayotte, Réunion, Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Saint Pierre a Miquelon, Nová Kaledónia a Francúzske južné a antarktické územia.