Preskočiť na obsah

Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysoký grúň
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Humenné, Powiat sanocki
Obec Vyšná Jablonka
Pohorie Laborecká vrchovina
Povodia Laborec, San
Nadmorská výška 904,9 m n. m.
Súradnice 49°12′08″S 22°07′28″V / 49,2022°S 22,1244°V / 49.2022; 22.1244
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený, lesom z obce Vyšná Jablonka
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoký grúň (poľ. Wysoki Groń) (904,9 m n. m.)[1] je najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.[2]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Laboreckej vrchoviny, v geomorfologickom celku Nízkych Beskýd.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici v okrese Humenné a slovenská, južná časť vrchu zasahuje do katastrálneho územia obce Vyšná Jablonka.[4] Patrí do povodia rieky Laborec, severná časť do povodia rieky San.[2]

Vrch tvorí horský chrbát, ktorý je súčasťou hlavného karpatského hrebeňa a hranice rozvodia Čierneho a Baltského mora. Južné svahy odvodňujú prítoky Rieky, ktorá napája Udavu, smerujúcu do Laborca. Severné svahy odvodňujú prítoky rieky Osława, ktorá napája San. Západným susedom je Hlboký vrch (893 m n. m.), východne sa vypína Vrch nad Lazom (857 m n. m.). Hrebeňom vedie Východokarpatská magistrála.[2]

Vysoký Grúň úboč s nadmorskou výškou 880 m n. m. je najvyšším bodom okresu Medzilaborce. V okolí vrchu sa nachádzajú stopy po vojenskom cintoríne z obdobia 1. svetovej vojny.

Napriek značnej nadmorskej výške neponúka kvôli hustému porastu samotný vrchol ucelenejšie výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať najmä okolité vrchy a blízke pohoria, no najmä južným a juhozápadným smerom je možné zhliadnuť aj ďaleké dominanty, vrátane Slanských vrchov, Vihorlatských vrchov či okraj Vysokých a Nízkych Tatier.[5]

Cez Vysoký grúň vedie Východokarpatská magistrála, ktorá prechádza po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec. Kopíruje slovensko-poľskú štátnu hranicu cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-07]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  6. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy