Bývalé mestské časti: Haniska (1971 – 1990), Ľubotice (1971 – 1990), Šarišské Lúky (1971 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)
V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.
Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.
V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.
Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckejeparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497[8]. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil František Oľha.
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[9]
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[10]
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mestiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. [11] Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj bombardovanie mesta 20.12.1944.
Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.
Divadlo Jonáša ZáborskéhoHistorická budova Divadla Jonáša ZáborskéhoDivadlo Alexandra DuchnovičaPark kultúry a oddychu Čierny orolExteriérová galéria na Okružnej ulici
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"[16][17][18][19] či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.
Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.
V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista David Kollar.
Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára Michal Frank.
Szyrmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity
Stará mestská škola
Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu
Floriánova ulicaPrešovská kalvária – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. Kalvária sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu Šarišskej hradnej cesty. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.[20] Do projektu Šarišská hradná cesta je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia:
V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov:
Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty
Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána
Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny
Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia
Historický cintorín na Kalvárii
Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov
Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne
Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk
Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
Týždeň slovenských knižníc
Deň Zeme
Večerný beh Prešovom
Šarišský hackathon
Prešov Half Marathon
Lear Run
Tour de Prešov - cyklomaratón
Mikulášsky beh
Mikulášska nádielka
Deň soli
Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou
V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný obchvat a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.[21] V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.[21] Diaľničný prešovský obchvat po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1.
Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu.
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:
Trolejbus Škoda 31Tr SORNízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti Solivar
História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, Sídlisko II, Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto Veľký Šariš a jeho časť Kanaš, Malý Šariš, Ľubotice, Fintice, Teriakovce a Záborské. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné Širpo. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na Delňu sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na Táborisko, Šidlovec, Cemjatu, na ul. Pod Kamennou baňou a Sídlisko III. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko Sekčov. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku Šváby a druhým prepojením centra mesta a sídliska Sekčov po ulici Rusínskej.
Územím mesta prechádzajú tri železničné trate Košice - Muszyna s prepojením do Poľska, trať Prešov - Humenné a Prešov - Bardejov. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD.
V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky:
Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove.
Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí Veľký Šariš, Prešov, Haniska a Kendice. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - Sídlisko II - Sídlisko III - Veľký Šariš - Šarišské Michaľany až po kataster obce Rožkovany. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod Šarišským hradom s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského Solivaru do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku 2019 a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku 2020. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie Sídliska III s centrom mesta a so sídliskami Sekčov a Šváby. V roku 2020 bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po Šalgovík. V auguste roku 2023 bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na Sídlisku III, pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka 2023. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás.
Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov Cemjata (Kyslá a Kvašná voda)a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec.
↑ abcSITA. Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova. Korzár (Košice: Petit Press), 2022-11-07. Dostupné online [cit. 2022-11-07].
↑ abA.S, Petit Press. Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú [online]. presov.korzar.sme.sk, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
↑REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV [online]. Bratislava: Máj 2010, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
O iných významoch výrazu Prešov pozri Prešov (rozlišovacia stránka).
Slovensko
Brugherio, Taliansko
Keratsini, Grécko
La Courneuve, Francúzsko
Nyíregyháza, Maďarsko
Nowy Sącz, Poľsko
Mukačevo, Ukrajina
Pittsburgh, Spojené štáty
Praha, Česko
Remscheid, Nemecko
Rišon le-Cion, Izrael
Gabrovo, Bulharsko
2.7.1995 Návšteva pápeža Jána Pavla II.
14.9.2021 Návšteva pápeža Františka
Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
Pohľadnica-Mesto Prešov
Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
Pohľadnica-Katedrály v Prešove
Pohľadnica-Betlehemy v Prešove
Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove
Pohľadnica-Hrady pri Prešove
Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
Pohľadnica-Pamätníky v Prešove
Pohľadnica-Kalvária v Prešove
Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove
Pohľadnica-Prešovské divadlá
Pohľadnica-Prešovská univerzita
Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
Pohľadnica-Hotely v Prešove
Pohľadnica-Stanice v Prešove
Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
Pohľadnica-Lesopark v Prešove
Pohľadnica-Fontány v Prešove
Pohľadnica-Kvety v Prešove
Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove
Katedrála sv.Jána Krstiteľa
Konkatedrála sv. Mikuláša
Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
Evanjelický chrám
Synagóga
Františkánsky kostol sv. Jozefa
Kalvária
Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
Immaculata
Súsošie sv. Róchusa
Radnica
Historická budova Kolégia
Renesančný dom Žigmunda Rákociho
Neskorogotická Caraffova väznica
Kováčska bašta
Zvyšky mestského opevnenia
Hlavná ulica, mestský park
Floriánova ulica (Nižná bránka)
Metodova ulica (Vyšná bránka)
Slovenská ulica
Jarková ulica
Prešovská 49. rovnobežka
Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka
Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m
Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m
Mestské časti Prešova (26)
