Content-Length: 406048 | pFad | http://sk.wikipedia.org/wiki/Trnava

Trnava – Wikipédia Preskočiť na obsah

Trnava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).
Trnava
mesto
Trojičné námestie
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región Dolné Považie
Časti Trnava-stred
Trnava-západ
Trnava-sever
Trnava-východ
Trnava-juh
Modranka
Vodný tok Trnávka
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V / 48.3777497; 17.5862106
Rozloha 71,54 km² (7 154 ha) [1]
Obyvateľstvo 62 955 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 880 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1211
Primátor Peter Bročka[3] (nezávislý)
PSČ 917 01, 917 02, 917 05, 917 08
ŠÚJ 506745
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Trhová 3
917 71 Trnava
E-mailová adresa info@trnava.sk
Telefón 033 / 3236 101
Fax 033 / 3236 400
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trnava
Webová stránka: trnava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Radnica
Gotický kostol sv. Mikuláša v noci
Západoslovenské múzeum
Jezuitský kláštor
Katedrála sv. Jána krstiteľa
Katedrála sv. Jána krstiteľa
Rekreačná oblasť Kamenný mlyn
Rekreačná oblasť Kamenný mlyn
Socha pápeža Jána Pavla II. v Trnave
Pešia zóna Trnava
Pešia zóna Trnava
Parčík Bela IV.
Parčík Bela IV.
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave
Ulica M. S. Trnavského

Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.

Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na rieke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.

V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trnavy

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola v ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

30. augusta 1944 sa trnavská vojenská posádka ako jediná západoslovenská posádka organizovane zapojila do Slovenského národného povstania.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2023:

Etnické zloženie obyvateľstva
  • Slováci – 92,91 %
  • Rómovia – 5,27 %
  • Srbi – 1,02 %
  • Česi – 0,79 %
  • Maďari – 0,21 %
  • Nemci – 0,05 %
  • Ukrajinci – 0,03 %
  • iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
  • rímski katolíci – 71,85 %
  • bez vyznania – 18,37 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
  • grécki katolíci – 0,20 %
  • pravoslávni – 0,11 %
  • iní

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Primátori

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie Primátor Politická strana Trvanie funkcie Voľby
1. Imrich Borbély nezávislý 1990 – 1994 1990
2. Štefan Bošnák KDH 1994 – 1998 1994
1998 – 2002 1998
2002 – 2006 2002
2006 – 2010 2006
3. Vladimír Butko 2010 – 2014 2010
4. Peter Bročka nezávislý 2014 – 2018 2014
2018 – 2022 2018
2022 – 2026 2022

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Európske hlavné mesto kultúry

[upraviť | upraviť zdroj]

Trnava sa o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry uchádzala niekoľkokrát[4][5] v súťaži Európskej únie.

Európske hlavné mesto kultúry 2013

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku 2007 s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,[6] s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul Európske hlavné mesto kultúry.[4] Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul Európske hlavné mesto kultúry nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.[6]

Európske hlavné mesto kultúry 2026

[upraviť | upraviť zdroj]

Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku 2020 odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky[5] pre zaradenie Trnavy do súťaže Európskej únie o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.[7] Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca októbra 2020, približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca novembra 2021, sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.[7]

Mocný opasok

[upraviť | upraviť zdroj]

Trnavská radnica už počas apríla 2020 oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.[8] Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.[8]

V priebehu júna 2020 predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od júla 2020 pomocou svojich mobilných telefónov[9] Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec Kamil Mikulčík, a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.[9] Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.[10] V piatok 26. júna 2020 nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.[10]

Pravidelné trnavské podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tradičný trnavský jarmok
  • Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival
  • Trnavské kultúrne leto
  • Trnavské organové dni
  • Festival Lumen[11]
  • Trnavský Jazyk
  • Trnavský Blšák
  • Trnavský Rínek
  • Festival Trnavská 13 [12]
  • divadelný festival DIV (divadelné inšpiratívne vystúpenia)
  • Noc v kine
  • Improliga
  • ZooM+ – medzinárodný a cappella festival
  • EKOfest

Domáce hudobné skupiny a interpreti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Coco Bongo
  • Alan Mikušek
  • Graeme Mark
  • Boy Wonder
  • Torula
  • Idol Different
  • Bystrík
  • Cantica Nova
  • A Capella
  • Dominika Mirgová
  • Exil
  • Foolk
  • Hudba z Marsu
  • Mária Čírová
  • Jana Andevska
  • Supple People
  • Kačacia omáčka
  • Don F & Meščo
  • Golden Vein
  • The Wilderness
  • Hash
  • Zotrwačnosť
  • Dreamfield
  • Krvná skupina
  • Downhill
  • -273,15
  • The Rebel Drive (TRD)

Divadelná scéna

[upraviť | upraviť zdroj]

História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomto čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to Krajové divadlo Trnava. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – Divadlo pre deti a mládež vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na Trnavské divadlo. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení.

Divadlo Jána Palárika

Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľkou divadla je Zuzana Hekel a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom Divadlo Jána Palárika funguje od roku 2002 (predtým Trnavské divadlo).

Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: Vladimír Jedľovský, Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, Branislav Bajus, Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší.

Divadelný súbor DISK

Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia.

Kultúrne spolky a združenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne inštitúcie a zariadenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Zriadené Trnavským samosprávnym krajom
  • Divadlo Jána Palárika
  • Galéria Jána Koniareka
  • Knižnica Juraja Fándlyho
  • Západoslovenské múzeum
  • Trnavské osvetové stredisko
V pôsobnosti mesta
  • kino Hviezda
  • mestský Amfiteáter
Súkromné
  • Dom kultúry
  • multikino CineMax
  • Nádvorie – Priestor pre súčasnú kultúru
  • kultúrne centrum Malý Berlín
  • komunitné centrum Kubík Nápadov

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť:

  • mestskú vežu
  • radnicu
  • barokový komplex budov Trnavskej univerzity
  • trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.
  • Trnavské tehlové opevnenie – národná kultúrna pamiatka bola vybudovaná v 13. storočí a v súčasnosti je považovaná za jedno z najzachovanejších v strednej Európe, Trnava si svoje hradby priebežne obnovuje, o čom svedčí obnova severovýchodnej veže hradieb
  • pomník Antona Bernoláka – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.

Kostoly

[upraviť | upraviť zdroj]

Synagóga

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie stavby v meste

[upraviť | upraviť zdroj]
Obrázok Názov Výška Rok
Komín cukrovaru 122 m[14]
Trnavský komín 122 m[14]
Komín železničných opravovní a strojární 110 m[14]
Mestská veža 57/54 m[15] 70. roky 16. stor.
Trnavský vodojem 50 m 1946
Dóm svätého Mikuláša 18 m 1588?[16]
Kostol svätého Jakuba 16,8 m 1712
Katedrála svätého Jána Krstiteľa 20,3 m 17. storočie

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Trnava je významné univerzitné mesto Slovenska. Historická Trnavská univerzita (lat. Universitas Tyrnaviensis) existovala v Trnave v rokoch 1635 – 1777. Trnavská univerzita v Trnave vznikla v roku 1992 a dnes má v meste štyri fakulty. Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola zriadená v roku 1997 a dnes má v meste päť fakúlt a jeden novovzniknutý inštitút (Inštitút manažmentu, fakulta masmediálnej komunikácie, fakulta prírodných vied, filozofická fakulta, fakulta sociálnych vied, fakulta zdravotníckych vied a fakulta teológie, ktorá sídli v Bratislave). V meste sa tiež nachádza aj Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity ako jej jediná fakulta mimo Bratislavy. Založená bola v roku 1986. Spolu študuje v meste viac ako 18 tisíc študentov.[17]

Vysoké školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stellantis Slovakia
  • Datalogic Slovakia – výroba čítačiek čiarových kódov, mobilných počítačov a RFID systémov
  • I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita)
  • ZF SACHS Slovakia – automobilové komponenty
  • Samsung Voderady
  • Hydraflex Slovakia – výroba hydraulických hadíc
  • SIBAMAC – stavebníctvo
  • TOMA – výroba lisov a zariadení
  • ŽOS – oprava a modernizácia železničných vozňov
  • Johns Manville – výroba s spracovanie skleného vlákna

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Športové kluby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • futbal – FC Spartak Trnava
  • futbal – FK AŠK Slávia Trnava
  • futbal – FK Lokomotíva Trnava
  • futbal – SFC Kopánka
  • hokej – HK Trnava
  • atletika – AK AŠK Slávia Trnava
  • plávanie – Plavecký klub STU Trnava[18]
  • volejbal – Hit Trnava
  • volejbal – Mládež Aktívne Trnava
  • hádzaná – HBC 11 Trnava
  • florbal – FBC 11 Trnava, Floorball Academy Trnava[19]
  • cyklistika – cyklistický klub Olympik Trnava
  • softbal – Trnava Panthers
  • basebal – Angels Trnava
  • tenis – TC Empire Trnava[20]
  • basketbal - MBK AŠK Slávia Trnava
  • basketbal – BK AŠK Slávia[21]
  • krasokorčuľovanie – KK Trnava
  • nohejbal – NK Slávia Trnava
  • karate – Karate klub Slovšport Trnava

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Trnave

Doprava v Trnave je zabezpečovaná rozsiahlou cestnou,[22] železničnou, cyklistickou[23] i pešou infraštruktúrou. Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta.[24] V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.[23] Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 2019 vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou.[24] V roku 2019 bol taktiež v meste umiestnený prvý poschodový stojan na bicykle v uliciach slovenských miest,[24] nachádza sa pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Služby mestskej hromadnej dopravy sú poskytované na 10 štandardných autobusových linkách a 3 školských linkách, pričom premávka štandardných autobusových liniek funguje každý deň približne od 4:30 do 23:00.

Trnava ako krajské mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.

Životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Stav životného prostredia v meste Trnava závisí od geografickej polohy územia, prírodných pomerov a krajinnoekologických vzťahov, pričom významný vplyv má aj historický vývoj územia a súčasné pôsobenie človeka na životné prostredie.[25]

Európske mesto stromov 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

Európska arboristická rada v prvej polovici roka 2017 udelila Trnave titul Európske mesto stromov 2017 za starostlivosť o zeleň a za snahu o úspešne riešenie problému s nedostatkom prírodného zázemia intenzívnou výsadbou stromov priamo v mestskom prostredí.[26] Slávnostné odovzdanie titulu Európske mesto stromov 2017 sa uskutočnilo v piatok 19. mája 2017 v Sade Antona Bernoláka, čím sa Trnava stala úspešným a dôstojným nasledovníkom predchádzajúcich ocenených miest, medzi ktorými sú známe mestá ako napríklad poľský Krakov, estónsky Talin, nemecký Frankfurt nad Mohanom, holandský Amsterdam, fínske mesto Turku, Praha, švédske Malmö, taliansky Turín alebo aj španielska Valencia.[26]

Európska arboristická rada ocenila vytvorenie Parku Bela IV v roku 2017[27] a intenzitu výsadby takmer 2 700 stromov v posledných rokoch, ktorá nemá obdobu v histórii novodobej samosprávy:

  • v roku 2014 pribudlo v meste 815 stromov[26]
  • v roku 2015 vysadila trnavská samospráv 1 194 stromov[26]
  • v roku 2016 vysadila trnavská samospráva 492 stromov[26]
  • v roku 2017 počas jari vysadila trnavská samospráv 187 stromov[26]

Prínos pre klímu a občanov mesta výsadbou týchto takmer 2 700 stromov je porovnateľný s malým lesom.[28]

Enviromesto 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

Trnava koncom roka 2017 získala prestížny titul Enviromesto 2017 v oblasti životného prostredia vďaka komplexným riešeniam kvality mestského životného prostredia, zodpovednému prístupu k svojim obyvateľom a uplatňovaniu environmentálnej politiky v ochrane, plánovaní a manažmente pri riadení mesta.[29] Hlavným cieľom súťaže o titul Enviromesto 2017 bolo zviditeľniť a oceniť mestá, ktoré aktívne uplatňujú environmentálnu politiku v reálnom živote.[30] Dňa 20. novembra 2017 na pôde vyhlasovateľa tejto súťaže, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky spolu s národným koordinátorom Slovenskou agentúrou životného prostredia,[29] zasadala odborná komisia, ktorá rozhodla o víťazovi prvého ročníka súťaže[29] na základe realizovaných a plánovaných projektov v prospech mestského životného prostredia[31] a spomedzi 14 slovenských miest, ktoré sa prihlásili do tejto súťaže, sa iba Trnava môže pochváliť titulom Enviromesto 2017.[29] Hlavnú cenu a právo používať titul Enviromesto 2017 prebral v utorok 28. novembra 2017 vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu v Trnave Ing. arch Tomáš Guniš v mene mesta Trnava[29] počas slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže Enviromesto 2017 v Žiline, ktoré sa uskutočnilo v rámci 8. ročníka Medzinárodnej konferencie Životné prostredie miest s podtitulom Silné mesto pre lepší život.[30]

Urbanistická štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta Trnava sa člení na 6 mestských častí (číslované podľa výborov mestských častí):

  1. Trnava-stred s rozlohou 2,0 km²[32]
  2. Trnava-západ s rozlohou 20,6 km²[32]
  3. Trnava-sever s rozlohou 22,5 km²[32]
  4. Trnava-východ s rozlohou 9,1 km²[32]
  5. Trnava-juh s rozlohou 9,6 km²[32]
  6. Modranka s rozlohou 7,7 km²[32]

Sídliská:

Domové časti:

Osady:

  • Dolina
  • Dvor 9. mája
  • Farský mlyn
  • Kočišské
  • Medziháje
  • Oravné
  • Pažitný mlyn
  • Veľký dvor

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobiace v Trnave

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b Čím komunikujú kandidáti na titul Európske hlavné mesto kultúry? [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 2007-12-20, [cit. 2007-12-20]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Trnava sa pokúsi o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026 [online]. Trnava: Trnavský hlas, 2020-05-27, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.
  6. ↑ a b TASR. Európske hlavné mesto kultúry? Trnava zvažuje opätovnú kandidatúru [online]. Trnava: SME, 2020-01-22, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
  7. ↑ a b POKORNÝ, Patrik. Trnava má záujem uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026 [online]. Trnava: trnava-live, 2020-04-28, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Mesto Trnava. Trnavčania o zábavu a zážitky neprídu ani napriek zrušeným podujatiam [online]. Trnava: Mesto Trnava, 2020-04-20, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online. Archivované 2020-06-30 z origenálu.
  9. ↑ a b POKORNÝ, Patrik. Trnava pripravuje pre rodiny unikátnu GPS hru Mocný opasok [online]. Trnava: trnava-live, 2020-06-22, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  10. ↑ a b POKORNÝ, Patrik. Nad Bernolákovou bránou bdie nočná hliadka v podobe dvoch strážnikov. Sú súčasťou GPS hry Mocný opasok [online]. Trnava: trnava-live, 2020-06-27, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  11. ↑ Základné info [online]. festivallumen.sk, [cit. 2018-05-27]. Dostupné online.
  12. ↑ [1]
  13. ↑ Pravoslávna cirkevná obec v Trnave. Pravoslávna cirkevná obec v Trnave [online]. 2009 – 2012, [cit. 2012-10-11]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z origenálu.
  14. ↑ a b c ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY
  15. ↑ Trnava - Pamiatky [online]. [Cit. 2011-12-17]. Dostupné online. Archivované 2012-03-01 z origenálu.
  16. ↑ Niekoľko slov k vežiam Baziliky sv. Mikuláša [online]. [Cit. 2011-12-17]. Dostupné online. Archivované 2012-01-13 z origenálu.
  17. ↑ SME. Ľudia zo Študentskej ulice nemôžu v noci spávať. Pre študentov [online]. 24. 2. 2011, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  18. ↑ plavanietrnava.sk
  19. ↑ florbaltrnava.sk/
  20. ↑ tcempire.sk
  21. ↑ bkslaviatrnava.sk
  22. ↑ ING. KADLÍČEK. Usporiadanie cestnej siete Trnava [online]. Trnava: Mestský úrad v Trnave, 05/2015. Dostupné online.
  23. ↑ a b Koncepcia rozvoja cyklotrás Trnava [online]. Trnava: Mestský úrad v Trnave, 12/2019. = Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  24. ↑ a b c Plán udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia - Zber dát [online]. Trnava: [cit. 2020-03-01]. Dostupné online.
  25. ↑ Odbor územného rozvoja a koncepcií. Životné prostredie [online]. Trnava: Mesto Trnava. Dostupné online. Archivované 2020-02-06 z origenálu.
  26. ↑ a b c d e f Trnava sa stala Európskym mestom stromov 2017 [online]. Trnava: Mesto Trnava, 05/2017, [cit. 2017-05-19]. Dostupné online. Archivované 2017-05-21 z origenálu.
  27. ↑ Mesto Trnava. Parčík Bela IV. pri hradbách už víta prvých návštevníkov [online]. Trnava: Mesto Trnava, 2017-05-18, [cit. 2017-05-18]. Dostupné online. Archivované 2017-05-21 z origenálu.
  28. ↑ Trnava sa môže radovať: Získala titul Európske mesto stromov 2017! [online]. Trnava: dnes24, 05/2017, [cit. 2017-05-19]. Dostupné online.
  29. ↑ a b c d e Trnava získala titul Enviromesto 2017 [online]. Trnava: Mesto Trnava, 11/2017, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. Archivované 2020-09-28 z origenálu.
  30. ↑ a b Titul Enviromesto 2017 získala Trnava, zaujala riešením kvality životného prostredia [online]. Bratislava: SME, 11/2017, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  31. ↑ Víťazom súťaže ENVIROMESTO 2017 je TRNAVA [online]. Bratislava: Slovenská agentúra životného prostredia, 11/2017, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online. Archivované 2017-12-10 z origenálu.
  32. ↑ a b c d e f Urbanistická štruktúra [online]. Trnava: Mestský úrad v Trnave, rev. 2019-12-31. Dostupné online. Archivované 2020-06-22 z origenálu.
  33. ↑ Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Štefan Legéň“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ISBN 8085169622 
  34. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241 – 242.
  35. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnava
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Trnava

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trnava&oldid=7947380“








 ApplySandwichStrip

pFad - (p)hone/(F)rame/(a)nonymizer/(d)eclutterfier!      Saves Data!


--- a PPN by Garber Painting Akron. With Image Size Reduction included!

Fetched URL: http://sk.wikipedia.org/wiki/Trnava

Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy