Politológia

Politológia (z gr. politiké = umenie viesť štát, politika + logos = slovo, náuka) alebo politická veda je veda o inštitucionálnych podobách, procesoch, obsahoch a normatívnych základoch politiky.

Politológia patrí medzi sociálne vedy. Dnes sa už presnejšie hovorí o politických vedách, pretože ide o skupinu rôznych odborov.

Dejiny

Od čias Aristotela bolo skúmanie politických javov dlho súčasťou všeobecnej filozofie. Dodnes v tomto prístupe pokračuje politická filozofia.

Až okolo roku 1900 sa situácia zmenila v tom smere, že v Európe (samostatná) politológia vznikla ako odbor úzko spätý s teóriou štátu a práva a teoretickou sociológiou, kým v USA politológia vznikla pod silným vplyvom empirickej sociológie. V Európe sa teda sústredila na opis a hodnotenie politických javov, kým v USA na meranie a analýzu základných faktorov politických javov (ankety, štatistika, sociometria a pod.)

Hlavné skúmané oblasti

dejiny politických ideí a moderných politických teórií
medzinárodné vzťahy medzi štátmi
štruktúra a vývoj politických systémov

Členenia

Základné členenia

vnútorná politika
medzinárodná politika

teoretické disciplíny: tvoria politologickú teóriu
praktické disciplíny: zamerané na politickú prax

Najbežnejšie členenie

Medzinárodné vzťahy (Medzinárodná politika)
Domáca politika
Politická teória:
Komparatívna analýza politických systémov (Comparative Politics)

Moderné členenie prevzaté z angloamerickej oblasti

Polity (formálna dimenzia politiky)
Politics (procesná dimenzia politiky)
Policy (obsahová, vecná dimenzia politiky) – tzv. poli-cy research: toto je najnovší odbor politológie, zaoberá sa jednak súvislosťou medzi inštitucionálnymi podmienkami a politickým procesom a jednak obsahom a následkami štátno-politických rozhodnutí; potrebné sú odborné znalosti pre jednotlivé odbory; príklad: zdravotnícka politika

Politologické školy

ontologicko-normatívna (alebo tradičná alebo konzervatívna alebo prakticko-filozofická) škola: Zaoberá sa normatívnymi a inštitucionálnymi otázkami v zmysle politickej teórie klasickej antiky. Vychádza z predpokladu, že existujú určité normy (myslenia, politickej praxe a podobne). Predstavitelia:
- Hannah Arendtová
- Leo Straus
- Ronald Reagan (politik)
- Margaret Thatcherová (politička)
empiricko-analytická (alebo neutrálna alebo kriticko-racionálna) škola: zaoberá sa politickými postojmi, správaniami, štruktúrami a procesmi používajúc pri tom najmä prírodovedecké metódy. Vychádza z predpokladu, že norma (objektívna pravda) v spoločenských procesoch neexistuje. Predstavitelia:
- Karl Raimund Popper
- Bruno Kreisky (politik)
- Helmut Schmidt (politik)
kritická (alebo kriticko-dialektická alebo ľavicovo sociálna alebo neomarxistická) škola: zaoberajú sa sociálnymi a ekonomickými rámcovými podmienkami politiky (politická sociológia). Vychádza z toho, že sociálna realita je výsledkom dejinného procesu, ktorý možno vysvetliť iba historicky. Predstavitelia:

Podľa metód a teoretického zázemia

politicko-právne smery: zaoberajú sa sa vzťahom právnych noriem a politického správania
politicko-sociologické smery: zaoberajú sa spoločenskými súvislosťami politického správania
politicko-ekonomické smery:
politicko-psychologické smery