Preskočiť na obsah

Chrapkáč poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chriašteľ poľný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Crex crex
Linnaeus, 1758
Synonymá
chriašteľ poľný, chriašteľ chrapkáč

Mapa rozšírenia chrapkáča poľného
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
      Reintrodukovaný, hniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Chrapkáč poľný (iné názvy: chriašteľ poľný, chriašteľ chrapkáč[3]; lat. Crex crex) je vták z čeľade chriašteľovitých. Obýva západnú a centrálnu palearktídu. Na Slovensku žije takmer na celom území stredného a východného Slovenska. Hniezdenie bolo preukázané v 51,70 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrapkáč poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Väčšia časť sa nachádza v Rusku. Podľa výskumu v Rusku v roku 2002 sú stavy stabilné až stúpajúce. Podobne aj v Európe je celkový stav stabilný, v niektorých krajinách zistil pracovný tým pre ochranu chrapkáča poľného BirdLife International pokles. Zmeny v spôsobe využívania krajiny nútia k preventívnej opatrnosti a dá sa očakávať pokles za obdobie troch generácií (11 rokov) od 1 – 19%.[1]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 400 - 1 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:cd, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[5] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][6][7] Európsky ochranársky status SPEC1 - druhy vyskytujúce sa v Európe, vyžadujúce celosvetovú ochranu ako globálne ohrozené. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[4]

Je zákonom chránený (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[8]), spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 30. septembra 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Demko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Chrapkáč poľný, s. 238 – 240.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  9. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy