Preskočiť na obsah

Drozd čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Drozd čierny
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Turdus merula
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia drozda čierneho
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
      Introdukovaný, celoročný výskyt
      Pravdepodobne vyhynutý a introdukovaný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozd čierny[3] (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike[4] a v južnej Ázii, bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídiel. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov drozd čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, Rovnaké výsledky priniesol aj prieskum v Európe v rokoch 1980 – 2013.[1]

Drozd čierny meria 25 cm[5][6] a váži 80 – 120 g[7] Samce sú neprehliadnuteľné pre svoje charakteristické čierne perie a žltý zobák. Samica má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Zobák má hnedý a hrdlo belavé. Mláďatá majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie.[6]

Spev

31 s, Maďarsko

Hlas vzrušenia tix tix..

18 s, Slovensko, na pozadí počuť tikanie a spev druhu červienka obyčajná

Upozorňujú na seba melodickým flautovitým spevom. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi.[6] Pri vyrušení sa ozýva prudkým "tjak" či "tix", ktorý môže prejsť do dlhého kovovo znejúceho kriku.[5] Nepriateľa zhora hlásia vysokým "sííí".[8]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny je rozšírený na celom území Slovenska, od nížin až do pásma kosodreviny s poslednými roztrúsenými veľkými smrekmi 1 650 m n. m. Pôvodne lesný druh prenikol aj do miest a obcí, kde v parkoch dosahuje najväčšie hustoty až 29,7 páru/10 ha. Na Slovensku je to skoro stály druh, iba časť zimuje v južnej Európe.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 800 000, zimujúcich jedincov 80 000 – 160 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4] Žiaľ, poslednou dobou sa veľmi rozmnožili jeho predátori počas jeho hniezdenia, ako sú straky a vrany. Preto ubudla značne i jeho populácia v mestách a na okrajov obydlí.

Drozd čierny obýva rôzne typy biotopov. Pôvodne bol iba v lesoch, kde dodnes žije od nížin po najvyššie položené porasty kosodreviny 1 650 m n. m.[4] V lesnom prostredí vyhľadáva rozhrania medzi lesom rôznych vekov, lesom a inými biotopmi ako sú lúky a pasienky s krovinami, krovinaté okraje lesov a tmavé vlhké lesy s potôčikmi.[7] Začiatkom 20. storočia prenikol do urbánneho prostredia.[7] V súčasnosti ho preto možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách i v mestskej zeleni sídlisk.[4]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čierny hniezdi 2-krát do roka, v mestách aj 3-krát.[7] Hniezdo býva v kríkoch pri kmeni, v mestách aj na rôznych zákutiach stavieb (rímsy, verandy, balkóny, odkvapové rúry a podobne).[7] Hniezdo stavia samička, umiestnené býva až do výšky 5 – 6 m, v mestách aj vyššie.[7] Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou. Znáša 3 – 7 vajíčok modrozelenej farby s hrdzavými škvrnami. Inkubácia začína od znesenia posledného vajca a trvá 13 – 14 dní.[7] Na znáška sedí najmä samička. Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia 14 – 15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr ako vedia dobre lietať.[7]

Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou. Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky. Z plodov je to čerešňa, jahoda, malina, moruša, jarabina, baza čierna, kalina, ruža šípová, hruška, hrozno, borievka i brečtan.[7]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 €.[12] Druh je zaradený do smernice o vtákoch (Príloha II).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 21. mája 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Drozd čierny, s. 480 – 482.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. STEHPAN, Burkhard. Die Amsel. Wittenberg Lutherstadt : Die Neue Brehm-Bücherei, 1985. ISBN 0138-1423 Chybné ISBN. (po nemecky)
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy