Jazykoveda
Jazykoveda alebo lingvistika je veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk. Skúma ho z hľadiska jeho jednotiek, stavby, funkcií a vývinu.
Pojem lingvistika (franc. linguistique, z lat. lingua = jazyk) zaviedol švajčiarsky jazykovedec a štrukturalista Ferdinand de Saussure na odlíšenie od dovtedajšej filológie (pozri dole) majúcej trocha iné zameranie.
Články a skupiny článkov k jazykovede vo Wikipédii
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri:Kategória:Jazykoveda
Členenia
[upraviť | upraviť zdroj]Jednoduché členenie
[upraviť | upraviť zdroj]- všeobecná jazykoveda: zaoberá sa princípmi budovania jazyka
- jazykoveda jednotlivých jazykov a skupín jazykov (napr. slovakistika a slavistika)
- textová jazykoveda: skúma stavbu textu
- sémantika
- disciplíny uplatňujúce poznatky iných vedných odborov:
- etnolingvistika a jazykový zemepis
- matematická lingvistika
- neurolingvistika
- psycholingvistika
- sociolingvistika – skúma vzťah spoločnosti a jazyka.
- lingvokulrológia
- etnopsychongvistika
- politická lingvistika (ako jedna z novších)
- a iné
Podrobné členenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Synchrónna lingvistika (Opisná lingvistika): skúma jazyk ako systém fungujúci v istom časovom priereze (synchrónia). Osamostatnila sa po vystúpení F. de Saussura. Delí sa na:
- fonetika
- fonológia (vrátane fonotaktiky)
- ortoepia - súhrn pravidiel spisovnej výslovnosti.
- ortografia - súhrn pravidiel správneho pravopisu.
- gramatika:
- morfológia alebo tvaroslovie skúma gramatické tvary slov, ich zmeny.
- syntax
- lexikológia - náuka o slovnej zásobe, jej vývine, význame, rozdelení, dynamike. (vrátane frazeológie): pozri aj Slovná zásoba
- sémantika
- štylistika - skúma funkčné využívanie jazykových a mimojazykových výrazových prostriedkov v konkrétnych prejavoch.
- Diachrónna lingvistika: skúma jazyky v historickom vývine (diachrónia):
- Historicko-porovnávajúca jazykoveda
- Dejiny jednotlivých jazykov
- Etymológia
- Aplikovaná lingvistika:
- experimentálna fonetika
- teória prekladu
- teória vyučovania cudzích jazykov
- lexikografia
- klinická lingvistika
- interlingvistika:skúmanie aspektov medzinárodnej jazykovej komunikácie
- niekedy aj: sociolingvistika, psycholingvistika, štylistika
- Špeciálne disciplíny:
- Interdisciplinárny výskum jazykov:
Moderné členenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Kontextuálna lingvistika je „štúdium toho, ako jazyk zapadá do okolitého sveta“; zahŕňa filozofiu jazyka resp. psycholingvistiku, neurolingvistiku, sociolingvistiku, antropologickú lingvistiku, lingvistiku antropológie, klinickú lingvistiku, vývinovú lingvistiku, kognitívne vedy, rétoriku a pod.
- Nezávislá lingvistika je štúdium čisto len jazyka ako takého bez vonkajších faktorov, čiže ostatné jazykovedné odbory
Členenie z hľadiska metód
[upraviť | upraviť zdroj]- kvalitatívna lingvistika (systémová l., štruktúrna l.): používa tzv. systémový prístup
- algebrická lingvistika: transformačná gramatika, pozri napr. Noam Chomsky
- kvantitatívna lingvistika (štatistická lingvistika): časť matematickej lingvistiky
Niektoré združujúce pomenovania
[upraviť | upraviť zdroj]Matematická lingvistika je súhrnný názov pre kvantitatívnu, algebrickú a príp. aj strojovú (komputačnú) lingvistiku.
Semiotika zahŕňa syntax, sématiku a pragmatiku.
Filológia má aspoň štyri definície:
- (nevedecká) vedná disciplína zaoberajúca sa všeobecne jazykom a jeho produktami; zahŕňa jazykovedu a náuku o literatúre
- (vedecká širšia) vedný odbor skúmajúci texty istého jazyka (z hľadiska jazyka, literárnych vlastností a kultúrnohistorického obsahu)
- (vedecká užšia) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie
- (nepresná) = jazykoveda
Pojem teoretická jazykoveda sa v zásade používa ako opak aplikovanej jazykovedy, niekedy však ako synonymum len pre synchrónnu jazykovedu, alebo len pre všeobecnú jazykovedu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazykoveda
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Mistrík, J.: Štylistika. Bratislava: SPN 1997.
- Bujalka, A – Dubníček, J.: Slovenský jazyk II. Morfológia. Bratislava: UK 2002.
- Dolník,J.: Lexikológia. Bratislava: UK 2003.
- Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda 2000.
- Kráľ,A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN 1997.