Preskočiť na obsah

Skandium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skandium
(scandium)
vápnik ← skandium → titán

 
Sc

Y
21
Periodická tabuľka
4. perióda, 3. skupina, blok d
kovy vz. zemín, prechodné prvky, kovy
Vzhľad
strieborno-biely kov
skandium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 44,955912 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Ar] 3d1 4s2
Atómový polomer 162 pm
Kovalentný polomer 170 pm
Kovový polomer 165 pm
Iónový polomer
pre: Sc3+
81 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,36 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 633,1 kJ.mol−1
2: 1 235,0 kJ.mol−1
3: 2 388,6 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III
Št. potenciál
(Sc3+/Sc)
−2,08 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 2,985 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 814 K)
2,80 kg·dm−3
Teplota topenia 1 814 K (1 540,85 °C)
Teplota varu 3 109 K (2 835,85 °C)
Sk. teplo topenia 14,1 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 332,7 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,52 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 645 1 804 2 006 2 266 2 613 3 101
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 562 nΩ·m
Tep. rozťažnosť 10,2 µm·m−1·K−1
Youngov modul 74,4 GPa
Pružnosť v šmyku 29,1 GPa
Objemová pružnosť 56,6 GPa
Poissonovo č. 0,279
Tvrdosť (Brinell) 750 MPa
Reg. číslo CAS 7440-20-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 44Sc synt. 58,61 h. ε
γ
-
1,1
44Ca
45Sc 100 % stabilný s 24 neutrónmi
 46Sc synt. 83,79 d. β-
γ
0,3569
0,889
46Ti
 47Sc synt. 3,3492 d. β-
γ
0,44
0,159
47Ti
 48Sc synt. 46,67 h. β-
γ
0,661
0,9
48Ti
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému skandium.

Skandium (scandium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sc a protónové číslo 21. Skandium je silne elektropozívny, strieborne biely, mäkký kov. Oxidačný stav skandia je vo väčšine zlúčenín +3. Priemyslové uplatnenie skandia je pomerne malé, hlavné využitie nachádza pri výrobe svetelných zdrojov.

História objavu

[upraviť | upraviť zdroj]

Skandium patrí medzi prvky, ktorých existenciu predpovedal ruský chemik a tvorca periodickej tabuľky prvkov Dmitrij Ivanovič Mendelejev. V roku 1869 publikoval článok o predkladaných vlastnostiach dovtedy neobjaveného prvku, ktorý naznal ekabor.

Objav skandia učinil švédsky chemik Lars Fredrick Nilson v roku 1879 pomocou spektrálnej analýzy, keď v spektre zmesi prvkov vzácnych zemín z minerálov euxtenitu a gadolinitu objavil dovtedy neznáme spektrálne línie. Rozkladom týchto minerálov a chemickým delením vzniknutej zmesi sa mu podarilo získať 2 g vysoko čistého oxidu skanditého Sc2O3.

Čisté kovové elementárne skandium bolo pripravené až v roku 1937 elektrolýzou taveniny zmesi draslíka, lítia a chloridu skanditého ScCl3 pri teplote 700 – 800 °C na volfrámovej elektróde.

Základne fyzikálno-chemické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Skandium je strieborne biely, mäkký a výrazne ľahký kovový prvok, podobný svojimi vlastnosťami hliníku, titánu a lantanoidom.

Chemicky je pomerne stály, na vzduchu sa pomaly pokrýva vrstvičkou nažltlého oxidu, ktorý ho chráni pred ďalšou koróziou. Je odolný voči pôsobeniu vlhkosti a vody, rovnako odoláva aj pôsobeniu oxidačných kyselín.

Výskyt v prírode

[upraviť | upraviť zdroj]

Skandium sa vyskytuje v prírode v relatívne veľkom množstve. Jeho priemerný obsah v zemskej kôre sa pohybuje v rozmedzí 5 – 22 mg Sc/kg. V morskej vode je jeho obsah pomerne nízky, približne 0,000 04 mg/l. Vo vesmíre pripadá jeden atóm skandia na približne na 1 miliardu atómov vodíka.

Hoci neexistujú žiadne veľké ložiská rúd s vysokým obsahom skandia, značné množstvo sa získava pri spracovaní uránových rúd. Existuje len jeden nerast obsahujúci väčšie množstvo skandia – tortveitit Sc2Si2O7, ktorého najväčšie náleziská sa nachádzajú v Nórsku.

Výroba a použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že skandium nemá žiadny veľký technický význam, vyrába sa iba v malom množstve. Z väčšej časti sa získava z odpadu pri spracovaní uránových rúd, ďalším zdrojom je tortveitit, ktorý obsahuje 35 – 40% oxidu skanditého.

Skandium sa používa pri výrobe vysoko intenzívnych zdrojov svetla, rádioaktívny izotop 46Sc sa používa pri rafinácii ropy. Najväčšie využitie nachádza v zliatinách s hliníkom, ktoré sa používajú v leteckom priemysle a pri výrobe športového vybavenia (bicykle, bejzbalové pálky, ...). Používa sa tiež ako konštrukčný kov v kozmonautike.

Prírodné skandium obsahuje len jeden stabilný izotop 45Sc. Ďalej je známych dohromady 13 rádioizotopov, z ktorých najstabilnejším je 46Sc (polčas rozpadu je 83,79 dní). 47Sc má polčas rozpadu 3.3492 dní a 48Sc len 43,67 hodín. Ostatné izotopy majú polčas rozpadu kratší ako 4 hodiny a väčšina z nich dokonca menej ako 2 minúty. Tento prvok má tiež päť metastavov, z ktorých najpodstatnejší je 44mSc (polčas rozpadu 58,6 hod.).

Atómová hmotnosť izotopov skandia sa pohybuje od 39,978 amu (40Sc) do 53,963 amu (54Sc).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému skandium
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy