Preskočiť na obsah

Vektorový podpriestor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vektorový podpriestor alebo lineárny podpriestor je v lineárnej algebre taká podmnožina iného vektorového priestoru, ktorá sama tvorí vektorový priestor.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nech je vektorový priestor a nech je neprázdna podmnožina množiny . Potom nazývame podpriestor vektorového priestoru , ak spolu s operáciami tvorí vektorový priestor nad poľom .

Nech je vektorový priestor a nech je neprázdna podmnožina množiny .Potom je podpriestor práve vtedy, keď pre všetky a platí

  1. a)
  2. b)

Podpriestory , majú neprázdny prienik práve vtedy, ak existujú vektory a také, že platí

Špeciálny prípad vety 1.

[upraviť | upraviť zdroj]

Priamky a majú neprázdny prienik práve vtedy, keď vektor A-B je lineárnou kombináciou

  1. ,

Dôkaz vety 1 urobíme analogicky.

Ak a sú podpriestory s neprázdnym prienikom, tak ich prienik je afinný podpriestor so zameraním .

Vetu 2 dokážeme tak, že ukážeme, že body a vektory z prieniku spĺňajú nasledujúce podmienky:

  1. a) Ak body a patria do , tak vektor patrí do

.

  1. b) Ak bod patrí do a patrí do , tak bod patrí do .

Toto je však triviálne, lebo ak bod aj , tak pričom analogické tvrdenie platí pre vektory.

Podpriestory a sú rovnobežné alebo rôznobežné, pričom ich prienik je (r − 1)-rozmerný podpriestor.

Náznak dôkazu

[upraviť | upraviť zdroj]

Môžeme predpokladať, že podpriestory nie sú rovnobežné (t. j. ), pretože v opačnom prípade je už splnené tvrdenie vety. Z tohto predpokladu vyplýva, že existuje vektor a súčasne . Bez ujmy na všeobecnosti, môžeme vytvoriť bázu tak, aby . Nech . je bázou . (Z predpokladu vyplýva, že každý z vektorov je lineárnou kombináciou vektorov . Pretože je báza pomocou nich je možné vyjadriť aj vektor (A − B). Podľa vety 1. podpriestory a sú rôznobežné.

Dôsledky vety 3

[upraviť | upraviť zdroj]

Z vety 3 vyplýva hneď niekoľko dôsledkov a síce:

  1. Dve priamky v nemôžu mať práve dva spoločné body.
  2. Dve priamky v sú rovnobežné alebo majú práve jeden spoločný bod.
  3. Rovina a priamka v sú rovnobežné alebo majú práve jeden spoločný bod.
  4. Dve roviny v sú rovnobežné alebo sa pretínajú v priamke.

A mnohé ďalšie.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • M. Lavička: KMA/G1 Geometrie 1. Pomocný učebný text. Plzeň, Západočeská univerzita v Plzni. 2005, s. 7-11
  • M. Billich - M. Trenkler: Zbierka úloh z geometrie. Ružomberok, Verbum. 2013, s. 9-11

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy